Z hľadiska štátoprávneho usporiadania môžeme kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska označiť za decentralizovaný unitárny štát. Z hľadiska ústavného práva porovnávacieho sa jedná o špecifický model daný históriou krajiny, kde všetky tri krajiny patriace do kráľovstva (Škótsko, Wales a Severné Írsko) majú vlastné parlamenty. Ako uvádza napríklad aj portál Businessinsider, Škótsko môže mať síce vlastný parlament, no na usporiadanie národného referenda potrebuje povolenie z "Westminstra" (sídli tu vláda a parlament Spojeného kráľovstva) v Londýne. Napríklad na stránke škótskeho vládneho portálu je možné si pozrieť dohodu medzi vládou Spojeného kráľovstva a vládou Škótska z roku 2012 odsúhlasená vtedajším britským premiérom Davidom Cameronom, o konaní referenda ohľadom vystúpenia Škótska z kráľovstva. Referendum sa následne konalo v roku 2014, s výsledkom, kedy bolo proti škótskej samostatnosti 55,3 percenta škótskych voličov a pre 44,7 percenta. 

Theresa May, premiérka Spojeného kráľovstva, naozaj odmietla požiadavku na čo najskoršie usporiadanie referenda v Škótsku o vystúpení z kráľovstva. Konkrétna požiadavka bola jeseň roku 2018, kedy však ešte proces Brexitu nebude dokončený (dokončenie sa predpokladá na rok 2019). Toto navrhla škótska premiérka Nicola Sturgeon, niekdajšia líderka kampane za vystúpenie Škótska z kráľovstva. Reakcia Theresy May bola taká, že nedovolí konanie referenda o vystúpení Škótska zo Spojeného kráľovstva, kým nebude proces Brexitu dokončený. Pohľad Nicoly Sturgeo na vec je zase taký, že "bez referenda Škóti budú nútení prijať tvrdý Brexit, potom, čo strávia ďalšie dva roky s prekríženými prstami dúfaním v najlepšie."

Dôležitým faktom pre pochopenie kontextu je, že v júnovom referende z minulého roku 2016 hlasovalo 62,0% obyvateľov Škótska proti odchodu z Európskej Únie. Vôľu Škótska zostať členom EÚ potvrdil aj parlament, v hlasovaní z februára 2017, kedy veľkou väčšinou poslancov odmietol Brexit.