Podľa OSN žije mimo Veľkej Británie 1, 2 milióna Britov. V Írsku je ich zhruba 255, 000, čo predstavuje druhú najpočetnejšiu komunitu Britov po Španielsku (309, 000). Naopak, v Británii žije až 3, 3 milióna občanov EÚ. Írov v Británii je zhruba 411, 000, podľa údajov OSN. Hranica medzi týmito štátmi je neviditeľnou, štátnici na oboch stranách sa vyjadrili v prospech zachovania súčasného stavu aj po Brexite, tvrdé kontroly by mohli mať veľmi negatívny dopad na vzájomné obchodné vzťahy oboch krajín. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Írska republika je piatym najväčším trhom pre Veľkú Britániu, čo sa týka exportu a Veľká Británia je najdôležitejším obchodným partnerom Írskej republiky. Íri majú v Británii viac práv ako k ostatní občania EÚ, čo je spôsobené historickými väzbami týchto dvoch krajín. Medzi ne patrí napríklad právo voliť a právo zastávať verejný úrad, vrátane Westminstru. Predpokladá sa, že tieto výhody výchadzajú z už spomínaných väzieb a hlavne z tzv. írskeho zákona (1949), ktorý oficiálne ukončil status krajiny pod britskou nadvládou.

"Hranica medzi Írskom a Veľkou Britániou (Severným Írskom) je prakticky neviditeľná a komplexné colné, či kontroly na hraniciach sú nemožné", vyjadril sa Írsky veľvyslanec vo VB, Daniel Mulhall. Predpokladá sa, že EÚ uzná jedinečný štatút tejto hranice, prameniaci z historických väzieb aj po Brexite a vystúpení Británie z EÚ, t. j. taktiež spoločnej colnej únie, avšak či budú umožnené Írsku rokovania s VB nezávisle na EÚ je otázne, každopádne Írsko bude žiadať o "neviditeľnú" hranicu. Daniel Mulhall taktiež uviedol, že kontrolovať hranicu je prakticky nemožné, keďže sa na nej nachádza viac ako 200 hraničných priechodov a hranicu mesačne prejde 177 tisíc kamiónov, 208 tisíc dodávok a 1, 85 milióna automobilov. Enda Keny (írsky politik) a Theresa May (premiérka Británie) veria, že s hranicou sa nič nezmení aj po Brexite, avšak vystríhali pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohol mať návrat k tvrdým kontrolám.