Európska únia (ďalej EÚ) garantuje svojim občanom pracovať vo všetkých členských krajinách únie. Po prijatí nových členských krajín v roku 2004 sa stanovili prechodné obdobia, ktoré slúžia ako prostriedok regulácie a ochrany domáceho trhu práce v pôvodnej pätnástke krajín EÚ. Prechodné obdobia boli uplatnené v Prístupovej zmluve o a dotýkali sa len prístupu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov na trh práce v členských štátoch pôvodnej pätnástky s výnimkou Malty a Cypru. Tieto obdobia sa žiadnym spôsobom nedotýkali možnosti cestovania, študovania ani podnikania. Pri zavedení tohto pravidla mali občania zamedzený vstup na pracovný trh členských štátov na prechodný čas (etapu) 2+3+2 rokov, z čoho vyplývalo, že prácu v členských krajinách, ktoré prijali takéto prechodné opatrenia mohli nadobudnúť občania z nových členských krajín len na základe pracovného povolenia.

Prvá etapa prechodného obdobia začala plynúť 1.mája 2004 a len tri krajiny z pôvodných sa rozhodli ponúknutú možnosť období nevyužiť. Veľká Británia, Švédsko a Írsko okamžite po rozšírení EÚ otvorili svoje pracovné trhy a nenasledovali tak ostatné krajiny, ktoré pod hrozbou príchodu lacnej pracovnej sily z východnej a strednej Európy pristúpili k obmedzeniam. Táto etapa skončila 30.4.2006 a prvým dňom nového mesiaca začala plynúť druhá etapa. Druhá etapa trvala tri roky a postupne sa k zrušeniu prechodného obdobia priklonilo Španielsko, Portugalsko, Fínsko a Grécko. Za mesiac sa k týmto krajinám pripojilo aj Taliansko, v máji 2007 Holandsko, v novembri Luxembursko a v júli 2008 Francúzsko. K tomuto kroku sa 1.mája 2009 pripojilo Belgicko s Dánskom a posledné dve krajiny Nemecko s Rakúskom dostali povolenie od Európskej komisie na začatie tretej a poslednej fázy prechodného obdobia. Koniec prechodného obdobia nastal 30. apríla 2011 a po jeho ukončení už štáty nemajú možnosť uzatvárať svoj pracovný trh pre občanov v rámci EÚ.

Zo všetkých členských štátov teda len Nemecko a Rakúsko považovali svoje trhy práce za tak výrazne ohrozené, že sa rozhodli neotvoriť svoje tieto trhy po druhej etape a preto obmedzenie trvalo až do roku 2011. V krajinách, ktoré využívajú tieto obmedzenia na trhu práce je potrebné na výkon zamestnania získať pracovné povolenie. Vydanie pracovného povolenia záleží od určitého vývoja na trhu práce danej krajiny a jeho dĺžka je od 5 dní do dvoch a viac mesiacov. Nemecko a Rakúsko posudzujú udeľovanie pracovných povolení veľmi striktne. V Rakúsku je kľúčový tzv. Bundeshöchstzahl, kde je presne stanovený počet cudzincov, ktorí môžu pracovať v Rakúsku, čo predstavovalo 8% rakúskej pracovnej sily. V Nemecku sú povolenia udeľované len za určitých podmienok, a to v závislosti od nedostatku domácej pracovnej sily. 

Tesne pred vypršaním tretej etapy Rakúsko, z dôvodu prilákania kvalifikovaných pracovníkov a odradenie žiadateľov o azyl, upravilo svoje imigračné zákony. Parlament nahradil predchádzajúcu neobmedzenú kvótu pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov, novou flexibilnou kvótou, ktorú bude možno upraviť podľa zmien dopytu po rozličných profesiách. Jedným zo základných pravidiel, ktoré by malo sťažiť prístup na trh sľubným imigrantom, je povinnosť ovládať aspoň základy nemčiny. Ďalej v sebe tento imigračný balíček obsahuje aj sprísnenie zákona o utečencoch.

Na území Rakúska existuje od roku 2011 účinná legislatíva, ktorá skomplikovala cezhraničné poskytovanie služieb. V týchto službách nie je zahrnutá len doprava a ekonomické aktivity, ale aj poradenstvo, stavebníctvo a všetky ostatné aktivity, ktoré sú zaradené k službám. Rakúska vláda schválila nový zákon proti sociálnemu a mzdovému dumpingu, ktorý je v platnosti od 1.1. 2017. Tento zákon výrazne zmenil pravidlá predchádzajúceho, ktorý platil od roku 2011 a všetky pravidlá zahŕňa do jedného právneho predpisu. Veľmi dôležitou zmenou je navýšenie pokút, ktoré hrozia každej firme pri pochybení v administratíve a v nesplnení všetkých zákonných povinností. Pre slovenské firmy to znamená, že ak chcú poskytovať rôzne služby v Rakúsku musia svojim zamestnancom zabezpečiť totožné mzdové aj sociálne štandardy, na ktoré majú nárok rakúski zamestnanci. Pokuty sa vyšplhali v novom zákone na rekordné sumy a zaznamenali až osemnásobný nárast, čo znamená, že pokuta za administratívne pochybenie môže byť pre slovenského podnikateľa zničujúca. Presné vymedzenie podmienok prechoných období môžete nájsť v prístupovej zmluve Slovenskej republiky k EÚ.

Možnosť vyrokovať si prechodné obdobia mala aj Slovenská republika pri vstupe Bulharska a Rumunska v roku 2007 a taktiež pri vstupe Chorvátska v roku 2013. Ani v jednom z týchto prípadov túto možnosť nevyužila.