Kritériá zavedené Európskou úniou pre vstup do Eurozóny boli porušované viacerými štátmi, najmä mierou verejného dlhu k HDP a prekračovaním deficitu verejných financií. Okrem ďalších pravidiel sa porušuje aj pravidlo deficitu verejných financií, ktoré by nemalo prekročiť 3 % HDP. V roku 2016 tento limit prekročilo päť štátov EÚ z toho tri z nich, Francúzsko, Španielsko a Grécko sú v eurozóne. Ako tvrdí Martin Klus, za tieto porušenia nepostihli krajiny nijaké penalizácie. V lete minulého roku síce Európska komisia navrhla sankcie voči Taliansku, Španielsku a Portugalsku za to, že podľa nej, krajiny neprijali dostatočné opatrenia na zníženie deficitu verejných financií. V novembri však od nich napokon upustila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V rokoch 2010 a 2011 sa hlavne z Nemecka a Francúzska ozývali hlasy volajúce po prijatí automatických sankcií pre štáty, ktoré porušujú pravidlá eurozóny. Krajiny mali podľa plánu mať 3 roky od schválenia, aby sa vrátili na tzv. konvergenčnými kritériami stanovené limity a následne vždy potom, pokiaľ limit opäť prekročia mali štáty šesť mesiacov na návrat pod stanovený limit, inak ich čakala finančná pokuta. Z plánu, však napokon vzišlo.

Pred vstupom do Eurozóny by kandidáti mali splniť päť konvergenčných kritérií stanovených v Zmluve o Európskej únii (.pdf,s.120) v roku 1991:

1) deficit verejných financií: Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3 % HDP. Ak sa tak stane, malo by to byť len výnimočne a dočasne. Španielsko toto kritérium tesne minulo, približujúc sa k požadovanej hranici a teoreticky preto spadajúc do podmienky dočasného povoleného presiahnutia deficitu, čo sa ale nedá povedať o Grécku, ktoré rok pred vstupom do Eurozóny svoj vyše šesť percentný deficit stiahlo, no dnes už vieme, že vďaka podvodu so štatistickými údajmi o deficite verejných financií. 3 % limit prekročilo aj Francúzsko a to už ôsmy rok za sebou. Ostatné krajiny na tom neboli oveľa lepšie, napríklad Nemecko a Taliansko sa tiež uchýlili k manipulácii s verejnými financiami, aby naoko znížili svoj deficit.

2) verejný dlh: Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať uspokojujúcim tempom. Toto kritérium porušilo hneď niekoľko zakladajúcich štátov Eurozóny. Nemecký aj Rakúsky verejný dlh bol nad požadovanou hranicou a stúpal. Španielsko a Holandsko rovnako presiahli hranicu, no ich dlh naopak klesal a blížil sa požadovaným 60%. Najviac sa požiadavke kritéria vzdialili Belgicko, Taliansko a Grécko, ktorých verejný dlh presiahol 110% ich HDP a v prípade Grécka dokonca stúpal.

(Zdroj: http://voxeu.org/article/politics-maastricht-convergence-criteria)

3) inflácia: Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 % bodu. (Inflácia je meraná podľa HICP - harmonizovaný index spotrebiteľských cien.)

4) stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2% body.

5) stabilita výmenného kurzu: Pôvodná mena musí byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie krajina svoju menu jednostranne devalvovať, hodnota meny nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia. Túto podmienku nesplnilo len Taliansko, ktoré nebolo členom ERM po dobu dvoch rokov pred zavedením eura.

O Sankciách, ktoré Európska komisia plánovala zaviesť voči niektorým krajinám porušujúcim pravidlo o deficite verejných financií povedala komisia vo vyhlásení nasledovné: "Those fines should amount to 0.2 percent of GDP, though Portugal and Spain can submit reasoned requests within 10 days for a reduction of the fines,". Nešlo tu, však ani tak o sankcie, kvôli porušovania pravidiel, ako o sankcie, kvôli nedostačujúcim reformám, ktoré by mohli pomôcť zníženiu deficitu verejných financií. 

Komisia od sankcií napokon ustúpila. Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti povedal, že pri Taliansku musíme zobrať do úvahy dvoch zemetrasení, ktoré sa odohrali v minulom roku a tiež migrantskú vlnu, ktorú Taliansko pociťuje. V podobnej situácii sú podľa neho aj Španielsko a Portugalsko a komisia im podľa Moscoviciho chce dať šancu na zotavenie: “We decided not to beat down this country, and that’s a good thing”