Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) bol zriadený 28. apríla 1998 rozhodnutím (.pdf) Komisie EÚ. Jeho úlohou je vyšetrovanie podvodov, korupcie a iných priestupkov, ktoré majú vplyv na finančné záujmy EÚ. V jeho kompetencii sú len podvody týkajúce sa rozpočtu EÚ a korupcia zahŕňajúca zamestnancov EÚ. Problémom je, že vyšetrovanie je len administratívne, OLAF nemá mandát na trestné stíhanie, preto štátom dáva odporúčania, no nič nezaväzuje členské štáty nasledovať ich.

Toto by mal zmeniť generálny prokurátor. Má mať v kompetencii vyšetrovanie a žalobu podvodov, týkajúcich sa finančných záujmov EÚ, narozdiel od OLAF-u však má kombinovať európske a vnútroštátne prostriedky presadzovania práva s cieľom spoločného a efektívneho prístupu k boju s podvodom v rámci EÚ.Návrh na vytvorenie funkcie generálneho prokurátora predstavila aliancia šestnástich štátov na čele s Nemeckom a Francúzskom, medzi nimi aj Slovenská republika. Prvý krát sa myšlienky na spoločného prokurátora objavili už v roku 2009. Cieľom je zabrániť podvodom, ktoré úniu, podľa navrhovateľov, stoja takmer 900 miliónov eur každý rok. Návrh sa, ale nestretol so sympatiami napr. v Holandsku alebo Taliansku. Krajiny sa obávajú straty suverenity, keďže prokurátor bude mať moc operovať priamo v danej krajine.Táto funkcia môže byť vytvorená na základe Lisabonskej zmluvy z roku 2007 jednohlasným rozhodnutím Rady po súhlase Európskeho parlamentu spomedzi radov členov organizácie Eurojust, ktorej úlohou je koordinácia a zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi vo veciach vyšetrovania a trestného stíhania, nie len pokiaľ ide o financie EÚ. 

Návrh sa nepodarilo presadiť v Rade európskej únie, kvôli námietkám niektorých vyššie spomenutých článkov. Skupina 16 štátov sa preto rozhodla pre samostatnú kooperáciu, čo podľa niektorých znamená ďalší krok k "viacrýchlostnej" Európe. Úrad generálneho prokurátora by mal sídliť v Luxemburgu.