Podľa údajov Štatistického úradu SR malo Slovensko minulý rok so Spojeným Kráľovstvom aktívne saldo (2,94 mld. eur). Na britské ostrovy smeruje podľa podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky z minulého roka až 5,5 % nášho exportu, teda približne 3,8 miliardy eur. Na Slovensko sme naopak zo Spojeného Kráľovstva importovali tovar v hodnotenie približne 913 miliónov eur. Údaje potvrdzuje aj Slovenská agentúra pre rozvoj investície a cestovného ruchu (SARIO). Analýza IFP tiež potvrdzuje, že takmer polovicu (48 %) exportu tvorili v roku 2015 automobily. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky (.pdf, str. 2) bolo v roku 2015 práve Spojené Kráľovstvo siedmym najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska, smerovalo do nej 5,5 % vývozu Slovenska. Prebytok obchodnej bilancie tak v danom roku predstavoval druhý najväčší. IFP odhadlo, že na základe predpokladaného oslabenia libry voči euru sa predraží vývoz a naopak zlacnie import z Veľkej Británie. Čistý vývoz, teda rozdiel medzi vývozom a dovozom, je suma, o ktorú vývoz prevyšuje dovoz. V prípade Spojeného Kráľovstva to bolo vyššie uvedených 2,94 mld. eur.

Analýza tiež potvrdzuje značný objem obchodu Slovenska a Veľkej Británie v oblasti automobilového priemyslu, čo bude nepochybne znaenaž nepriaznivé ekonomické dôsledky brexitu: “Takmer polovicu exportu do Veľkej Británie tvoria automobily. Veľká Británia je druhým najväčším exportným trhom pre naše automobilky a každé siedme auto vyrobené na Slovensku smeruje za Lamanšský prieliv. Ďalšou dôležitou vývoznou položkou je elektronika a to najmä televízory. Automobily rovnako ako elektronika patria medzi produkty citlivo reagujúce na cenové zmeny. Depreciácia libry zníži atraktivitu a dostupnosť našich produktov pre britských spotrebiteľov. Zároveň ide o produkty dlhodobej spotreby, nákupy ktorých spotrebitelia odkladajú ako prvé, alebo inak, dopyt po týchto tovaroch je výrazne procyklický. Podľa MMF1 Brexit zasiahne najviac finančný sektor a priemyselnú výrobu s vysokou pridanou hodnotou. Najviac farmaceutický, letecký a automobilový sektor, teda odvetvia s rozvetvenou dodávateľskou štruktúrou prepojenou s krajinami EÚ.”

Výsledkom Brexitu môže byť vyššie colné sadzby. Ich výšku upravuje voči tretím krajinám nariadenie Európskej komisie platné pre EÚ od 1. januára 2017 (.pdf, str. 623). Pre väčšinu osobných automobilov je výška colnej sadzby na úrovni 10%. Momentálne, však nie je jasné akú výšku sadzieb zvolí Spojené Kráľovstvo. Rokovania o Brexite sa oficiálne začali koncom marca 2017 a zatiaľ z nich nie je jasné, aké konkrétne podmienky a dôsledky to bude mať napríklad na automobilový priemysel.