V priebehu roka 2016 sa konalo viacero výjazdových rokovaní vlády, kde sa schvaľovali akčné plány pre tie slovenské okresy, v ktorých je evidovaný nízky hospodársky rozvoj a vysoká miera nezamestnanosti. V Zákone o podpore najmenej rozvinutých okresov je stanovená lehota pre prijatie akčných plánov, rovnako ako podmienky, ktoré stanovujú kedy je okres nerozvinutý. Sľub vládnej koalície z tohto dôvodu posudzujeme ako pravdivý. 

Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov č. 336/2015 Z.z. často nazývaný aj "špeciálny zákon" vstúpil do platnosti 11. novembra 2015 a účinnosť nadobudol 15. decembra 2015. Podľa tohto zákona vedie Ústredie práce zoznam najmenej rozvinutých okresov, pričom základným kritériom podľa ktorého okres spadá do kategórie najmenej rozvinutých je miera evidovanej nezamestnanosti a to ak deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich bola nezamestnanosť o 1,6-násobok vyššia ako miera priemernej evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. V decembri 2016 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 8,76%. NRO dosahujú nezamestnanosť takmer 20%, štyri okresy dosiahli na konci uplynulého roka dokonca nezamestnanosť nad 20% - Rimavská Sobota (24,58%), Revúca (22,6%), Rožňava (20,93%) a Kežmarok (20,53%).

V súčasnosti spadá do tejto kategórie 12 okresov z troch krajov. V Košickom kraji ide o okresy Rožňava, Sobrance a Trebišov, v Prešovskom kraji sú to okresy Kežmarok, Sabinov, Svidník a Vranov n. Topľou. Najviac najmenej rozvinutých okresov je evidovaných v Banskobystrickom kraji - Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš. Podľa posledných informácií z marca 2017 vláda rokovala o tom, žeby sa mohol zoznam NRO rozšíriť rozšíriť o ďalších päť okresov - Košice-okolie, Gelnica, Medzilaborce, Bardejov a Snina. Do tohto zoznamu by sa mohli okresy dostať po úprave (znížení) koeficientu vykazovanej nezamestnanosti. Záväzkom je vypracovať do 20. septembra 2017 návrh na novelu zákona, ktorá by mala byť účinná od roku 2018.

V spomínanom zákone sa tiež nachádza termín akčný plán, ktorý predstavuje záväzný dokument, ktorý schvaľuje vláda SR a jeho cieľom je znížiť mieru nezamestnanosti v okrese, vytvoriť priestor pre udržateľné pracovné miesta a podporiť hospodársky rast a rozvoj daného okresu. Podľa tohto zákona vypracovanie a plnenie akčného plánu zabezpečuje Úrad vlády SR, vypracováva sa spravidla na obdobie na piatich rokov a Úrad vlády je povinný predložiť návrh akčného plánu na schválenie vláde do deviatich mesiacov od zapísania okresu do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. Finančná podpora smerujúca do týchto okresov je podľa Usmernenia k príprave akčného plánu (.pdf, str. 3) pochádza z regionálnych príspevkov zo štátneho rozpočtu, no primárne je to najmä z Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Každý akčný plán pre daný okres je špecifický , keďže jednotlivé okresy majú síce problémy podobnej povahy no príčiny hospodárskeho zaostávania sú rozdielne. Ako prvým bol 10. februára 2016 vládou SR schválený akčný plán rozvoja okresu Kežmarok (.pdf). So schvaľovaním akčných plánov súviseli výjazdové rokovania vlády, ktoré sa uskutočnili vždy v okresnom meste, ktorého akčný plán sa schvaľoval. 23. júna 2016 sa uskutočnilo výjazdové rokovanie vlády v Lučenci, kde bol schválený akčný plán rozvoja okresu Lučenec (.pdf). Na druhý deň sa akčný plán (.pdf) schválil na výjazdovom rokovaní v Rimavskej Sobote. V auguste 2016 došlo k výjazdovým rokovaniam a ku schváleniu akčných plánov okresov Sabinov (.pdf), Sobrance (.pdf), Trebišov (.pdf), Vranov n. Topľou (.pdf) a Svidník (.pdf). V mesiaci september sa konali rokovania, kde na výjazdoch boli prijaté akčné plány rozvoja okresov Poltár (.pdf), Veľký Krtíš (.pdf), Revúca (.pdf) a Rožňava (.pdf). 

Predtým sa podporou regiónov primárne zaoberal len Zákon č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja. Tento zákon prijala ešte I. Ficova vláda v roku 2008, účinnosť nadobudol v januári 2009 a stanovuje podmienky a ciele regionálneho rozvoja a upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, VÚC a obcí.  

Návrh na podporu a pomoc okresom s vysokou nezamestnanosťou predstavila Ficova vláda v máji 2015 ako súčasť opatrení sociálneho balíčka. Druhý sociálny balíček bol spustený v auguste 2015, návrh Zákona o podpore NRO bol do parlamentu doručený v septembri a schválený v novembri 2015. Zákon bol teda prijatý ešte pred marcovými voľbami v roku 2016 a po voľbách sa nová vláda zaviazala pokračovať vo vytváraní akčných plánov.

<script type="text/javascript">if("undefined"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper["U1hpa"]={},window.datawrapper["U1hpa"].embedDeltas={"100":523,"200":471,"300":419,"400":393,"500":393,"600":393,"700":367,"800":367,"900":367,"1000":367},window.datawrapper["U1hpa"].iframe=document.getElementById("datawrapper-chart-U1hpa"),window.datawrapper["U1hpa"].iframe.style.height=window.datawrapper["U1hpa"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper["U1hpa"].iframe.offsetWidth/100),100))]+"px",window.addEventListener("message",function(a){if("undefined"!=typeof a.data["datawrapper-height"])for(var b in a.data["datawrapper-height"])if("U1hpa"==b)window.datawrapper["U1hpa"].iframe.style.height=a.data["datawrapper-height"][b]+"px"});</script>