Hodnotiace kritéria stability vlády sú ťažko definovateľné. Za prvý rok vlády sa však musela koalícia čeliť viacerým kauzám, odvolávaniam ministra vnútra a premiéra, no najmä odchodu strany Sieť z vlády. Objavili sa aj spory, pričom vyjadrenia jednotlivých politikov k jednotlivým kauzám boli skôr zdržanlivé. Keďže o mimoriadnej stabilite vlády v tomto prípade hovoriť nemôžeme, výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Prvý kritický moment vládnej koalície nastal už v júni 2016, kedy na Koaličnej rade minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) predložil návrh na zvýšenie cien koncesionárskych poplatkov. S týmto návrhom tvrdohlavo nesúhlasila SNS na čele s Andrejom Dankom, ktorý viackrát uviedol, že RTVS míňa veľký objem prostriedkov na financovanie externých firiem.
Na rovnakej Koaličnej rade prezentoval premiér Robert Fico stanovisko koalície voči zotrvaniu ministra vnútra Roberta Kaliňáka v jeho funkcií. Vzhľadom na to, že ministri videli jeho pozíciu ako neudržateľnú, očakávali jeho odstúpenie. Členovia koalície sa však k tejto kauze verejne vyjadrovali veľmi zdržanlivo a nechceli ju komentovať. Kaliňáka sa pre kauzu Bašternák pokúšala opozícia odvolať 7. júna, 30. júna a napokon 23. septembra, kedy sa hlasovalo aj za odvolanie premiéra.
5 mesiacov po podpise koaličnej zmluvy sa objavil ďalší náznak nestability vlády. V septembri 2016 sa podpísaním novej koaličnej zmluvy, tentokrát bez Siete, zmenila štvorkoalícia na trojkoalíciu. Dôvodom odchodu Siete z koalície bol odchod piatich poslancov, ktorí stranu opustili pre nesúhlas s jej dlhodobým fungovaním. Predsedovia zvyšných troch strán sa zhodli na tom, že to bolo najvhodnejšie riešenie pre udržanie stabilného fungovania vlády.
V januári otriasla koalíciou kauza týkajúca sa cien energií. Hovorilo sa najmä o stagnujúcej komunikácií medzi premiérom Ficom a predsedom NR SR Dankom, pričom dôvodom mal byť bývalý riaditeľ Regulačného úradu: "Problém medzi mnou a premiérom spôsobil Holjenčík. On je dôvod, prečo komunikácia v koalícii viazne." Andrej Danko podľa jeho slov totiž veľmi tlačil na to, aby Holjenčík svoju funkciu opustil, čo sa nakoniec podarilo. Avšak o jeho vzdaní sa funkcie sa Danko dozvedel až z médií, pretože, podľa jeho slov, z Ficom štyri dni nekomunikovali. Okrem toho označil za príčinu konfliktov aj poslanca Smeru-SD a mediálneho poradcu premiéra Erika Tomáša.
Fico, naopak, osobné spory s Dankom odmietal: "Skôr si myslím, že sú tam osobné spory o tom principiálnom postoji k niektorým záležitostiam, ktoré súvisia s činnosťou úradu Holjenčíka a jeho samotného." Spory odmieta aj Robert Kaliňák, ktorý tvrdí, že sa nejednalo o krízu, pretože ich spájal jednotný postoj a jednoznačný nesúhlas s cenovým výmerom ÚRSO. Rovnaký názor má aj poslanec SNS Anton Hrnka, ktorý si myslí, že kríza má iné črty: "V každom prípade zákony v parlamente prechádzajú podľa toho, ako ich vláda predkladá. Parlament je funkčný, takže v tomto zmysle kríza nie je. Určitým spôsobom je spor, ktorý však pokladám za normálnu súčasť života, lebo bez sporu sa nijaké riešenie nemôže stiahnuť."
Kauza cien energií napokon vyústila v odvolávanie premiéra Roberta Fica, ktoré sa uskutočnilo na mimoriadnej schôdzi 17. februára 2017. Poslancom sa však premiéra odvolať nepodarilo. Za odvolanie hlasovalo 60 poslancov, proti bolo 70 poslancov. Návrh opozícia odôvodnila následovne: "Dosadil svojich ľudí do predstavenstiev a dozorných rád energetických spoločností, ktorí následne pripravili bezprecedentný podvod na ľuďoch. Tento podvod následne dlhodobo kryl, obhajoval a snažil sa všemožne ľuďom vnútiť predstavu, že faktúry o stovky percent vyššie oproti roku 2016 sú nižšie. Ignoroval výzvy opozície na nápravu a opozičných poslancov verejne za snahu pomôcť ľuďom ponižoval."
Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2017