V januári 2017 zverejnil Eurostat štatistické údaje, týkajúce sa verejných dlhov členských krajín EÚ. Na základe týchto údajov (.pdf) môžeme sledovať, že v treťom kvartáli roku 2016 dosiahol štátny dlh 52,7 % HDP. Ako informoval web Hospodárskych novín medziročne išlo o pokles vo výške 0,8 percentuálneho bodu.

Na začiatku mesiaca marec 2017 priniesol rezort financií správu, že štátny rozpočet dosiahol schodok vyše 400 miliónov eur, súčasťou tejto správy bola aj informácia, že výdavky na obsluhu štátneho dlhu  zaznamenali medziročný pokles o 29,3 % (132,7 milióna eur).  

Štátny dlh Slovenska sa v porovnaní s HDP znižuje, čo má za dôsledok hospodársky rast. 

V absolútnych číslach štátny dlh Slovenskej republliky dosahuje podľa Eurostatu viac ako 42 miliárd € a rastie.

V marci 2012 vstúpil do účinnosti Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, v ktorom je stanovený limit pre výšku dlhu - tzv. dlhová brzda. Jej úlohou je prostredníctvom sankčných mechanizmov zabrániť tomu, aby dlh Slovenska dosiahol kritických úrovní. Ako uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej infografike pre dlhovú brzdu tento zákon stanovuje limit pre hrubý dlh na úrovni 60% z HDP. Dlhové limity sú rozdelené do sankčných pásem a sankcie sú odstupňované podľa výšky dlhu

Otázku uvoľňovania dlhovej brzdy načala strana SMER-SD už vo februári minulého roka, kedy predseda vlády Robert Fico avizoval, že trh poskytuje najlepšie podmienky pre pôžičky, avšak limitom je dlhová brzda, pretože ukladá sankcie za rast verejného dlhu. SMER-SD bol preto pripravený rokovať o ústavnej zmene zákona o dlhovej brzde.

V novembri 2016  informoval minister financií Peter Kažimír o pripravovanom opätovnom rokovaní o možnej úprave zákona o dlhovej brzde. Ako uviedol, zmenou tohto zákona by sa z rozpočtu mohla financovať výstavba dopravnej infraštruktúry, resp. argumentom pre odstránenie dlhovej brzdy sa stala výstavba diaľnic. 

Vo februári 2017 avizoval Kažimír stretnutie so šéfom liberálov Richardom Sulíkom,kde mali prerokovať investičnú výnimku dlhovej brzdy. Tento návrh však Sulík razantne odmietol. Vo februári tiež Klub ekonomických analytikov prišiel s prieskumom, podľa ktorého deklarujú, že uvoľňovanie dlhovej brzdy by mohlo pre Slovensko predstavovať riziko, pretože nebude pripravené čeliť nákladom spôsobených starnutím populácie. Podľa tohto prieskumu až 9 z 10 analytikov vyjadrilo silný nesúhlas s uvoľnením dlhovej brzdy.