...začalo veľmi intenzívne prenasledovanie občanov za ich nejaké politické názory a schválením toho protiextrémistického zákona z dielne Most-Híd, prispeli aj hlasy Slobody a solidarity.
Protiextrémistickým zákonom Marian Kotleba myslí novelizový zákon č.316/2016 Z.z., ktorý doplnil trestný zákon a trestný poriadok. Návrh zákona bo schválený na jeseň roku 2016 a do platnosti vstúpil 1.januára, skutočne aj s podporou hlasov strany SaS. Jedná sa, však nie o prenasledovanie občanov za ich názor, ale najmä o zmeny v zaradení trestných činov extrémizmu, zjednotenie postupov v oblasti aplikácie legislatívy a zjednodušenie formulácií skutkových podstát. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.
Návrh na novelu Zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii bol na vládny návrh doručený do parlamentu 19. augusta 2016. Následne po všetkých troch čítaniach dňa 25. októbra 2016 poslanci NR SR hlasovali o návrhu zákona ako celku v jeho treťom čítaní. Za SaS bolo prítomných 21 poslancov z toho 21 hlasovalo za prijatie zákona. Výsledkom hlasovania bolo, že zákon prešiel a 29. novembra 2016 vyšiel v Zbierke zákonov, pričom účinnosť nadobudol 1. januára 2017.
Cieľom tejto vládnej novely bolo sprísniť boj proti extrémizmu, nedošlo však k žiadnym zásadným zmenám v trestnom zákone. Tento trend sa objavuje na celoeurópskej úrovni a v praxi došlo k nasledujúcim zmenám (zdroj ippr.sk):
- všetky trestné činy extrémizmu rieši špecializovaný trestný súd v Pezinku
- zmenilo sa dôkazné bremeno pri extrémistickom materiáli; je potrebné preukázať, že materiál slúži na vzdelávacie, zberateľské alebo výskumné aktivity
- pribudol nový trestný čin – apartheid a rasová segregácia (.pdf, str.15)
- trestná je aj propagácia, podporovanie a prejavovanie sympatií hnutiam, ktoré smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd – doteraz to bolo trestné, len ak dané hnutie používalo násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy
- rozšírila sa definícia extrémistického materiálu: trestné je popierať aj genocídy a vojnové zločiny, ktorých páchateľa odsúdil slovenský súd (predtým to musel byť medzinárodný súd uznaný Slovenskou republikou).
Žiadne dostupné informácie nehovoria o intenzívnom prenasledovaní občanov za ich politické názory. Od 1. januára 2017, kedy je novela zákona oficiálne účinná, bol zákon aplikovaný v prípade ženy, ktorá pomočila Korán avšak v tomto prípade sa nedá hovoriť, o "prenasledovaní za politický názor". Neexistuje teda žiadna súvislosť medzi schválenou novelou zákona a intenzívnym prenasledovaním občanov.
Poslanci ĽSNS veľmi tvrdo kritizovali tento zákon už počas parlamentnej rozpravy. Podľa ich názoru "tento zákon totiž nie je nič iné ako frontálny útok na samotnú slobodu slova". Strana na svojej webovej stránke uviedla, že "chcela tento zákon napadnúť na Ústavnom súde SR. Na to je však potrebných 30 podpisov poslancov NR SR. Keďže ĽS Naše Slovensko má len 14 poslancov a proti prijatiu tohto zákona hlasovalo dokopy len 21 poslancov, tak sa im podnet na Ústavný súd nepodarilo podať."
Zákon napadla aj skupina poslancov tkz. "demokratickej opozície", ktorý návrh zákona dali preskúmať Ústavnému súdu. Tridsiatim poslancom, ktorí sa pod návrh podpísali prekážali najmä nasledujúce ustanovenia:
- § 421 ods. 1 Trestného zákona (Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd) v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“
- § 422 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ - § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (Hanobenie národa, rasy a presvedčenia) v časti „politické presvedčenie“ - § 424 ods. 1 Trestného zákona (Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) v časti „politické presvedčenie“.