DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Jaroslav Paška

SNS

Zahraničná politická orientácia, aj povedal by som bezpečnostná orientácia, neprešla dialógom s verejnosťou...verejnosť nie je celkom spokojná s tým, ako funguje Slovenská republika v kontexte medzinárodnej situácie v súčasnosti, pretože nemá zadefinovanú svoju bezpečnostnú stratégiu alebo má zadefinovanú tak, ako ju robí ministerstvo obrany, ale bez konzultácie, bez súhlasu s verejnosťou.

19.03.2017
Zavádzajúce

K zahraničnej politike SR sa verejnosť má možnosť vyjadrovať prostredníctvom prieskumov verejnej mienky a dokonca má možnosť vyjadriť sa aj k niektorým legislatívnym návrhom. Napriek tomu, že slovenská spoločnosť je v otázke smerovania zahraničnej politiky rozdelená, stále prevažuje u väčšiny obyvateľstva spokojnosť s členstvom v NATO (.pdf) aj v Európskej únii. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Posledná bezpečnostná stratégia SR (.pdf) bola vytvorená v roku 2005. 13. septembra 2016 schválila vláda dokument Východiská aktualizácie Bezpečnostnej a Obrannej stratégie SR (.rtf), podľa ktorého má byť nová bezpečnostná stratégia vypracovaná najneskôr do júna 2017. Má byť najmä reakciou na zmenu hrozieb, ktorým Slovensko v medzinárodnom kontexte v súčasnej dobe čelí.

Od vzniku Slovenskej republiky bolo realizovaných množstvo výskumov verejnej mienky o bezpečnosti krajiny. Prieskum z roku 2004, realizovaný Ústavom výskumu kultúry Národného osvetového centra v Bratislave, mal za cieľ zmapovať názor verejnosti na vstup SR do NATO. Podľa tohto prieskumu súhlasilo so vstupom do NATO 51,2% respondentov a nesúhlasilo 36,1%. 

V roku 2009 realizovala agentúra ASA výskum verejnej mienky ohľadom postoja k problematike bezpečnosti a názoru na NATO. Je zaujímavé, že len 9% respondentov uviedlo že sa o problematiku bezpečnosti "veľmi zaujíma" a 30% uviedlo, že sa o ňu "skôr zaujíma". Respondenti mali taktiež zhodnotiť členstvo v NATO. 59% opýtaných ho vnímalo pozitívne, 13% negatívne a 28% to nevedelo posúdiť. Až 75% opýtaných sa vyjadrilo, že organizácia ako NATO je potrebná pre udržanie bezpečnosti vo svete.

Inštitút pre verejné otázky od roku 2002 každoročne publikoval výskumy verejnej mienky s názvom Transatlantické trendy, ktoré sa sústredili na otázky bezpečnosti a pohľadu verejnosti na NATO. Posledný dostupný prieskum je z roku 2013. Na otázku či je NATO dôležité pre bezpečnosť Slovenska odpovedalo kladne 54 % respondentov (.pdf,s.2).

V roku 2014 uskutočnil IVO prieskum názorov verejnosti na rusko-ukrajinský konflikt a na bezpečnosť Slovenska. 58% respondentov sa vyjadrilo, že členstvo v NATO je pre našu krajinu zárukou bezpečnosti oproti 25%, ktorí s tým nesúhlasia. 59% opýtaných si myslí, že keby Rusko zaútočilo na ktorúkoľvek z členských krajín NATO, je povinnosťou Slovenska spolu s inými členskými krajinami podieľať sa na jej obrane. S výrokom, že vzhľadom na rusko-ukrajinskú krízu je potrebné posilniť vojenskú prítomnosť jednotiek NATO v krajinách strednej a východnej Európy, súhlasí 46% a nesúhlasí 38% opýtaných. Až 71% respondentov odkázalo vláde, že je potrebné znížiť energetickú závislosť SR od Ruska.

Pozitívne je na Slovensku vnímané aj naše členstvo v Európskej únii. V poslednom prieskume eurobarometru z konca februára roku 2017, pozitívne vnímanie EÚ vzrástlo z 30 v roku 2016 na 34 % obyvateľov Slovenska v roku 2017. Podiel respondetov, ktorí EÚ vnímajú negatívnu pritom klesol z 26 na 20 %. Väčšina ľudí vníma EÚ neutrálne. O našom vstupe dp EÚ mali ľudia možnosť v referende v roku 2003. Napriek pomerne nízkej účasti, iba 52,15 % sa 92,46 % voličov vyjadrilo pre vstup.

Okrem toho sa v roku 2016 rokovalo aj o zákonoch, ktoré minimálne okrajovo súvisia s problematikou bezpečnosti SR. Predložený bol návrh zmeny Zákona o mierovom využívaní jadrovej energie. Úrad jadrového dozoru SR konzultoval tento návrh okrem dotknutých podnikateľských subjektov aj zástupcov verejnosti (dotknuté združenia územnej samosprávy, mimovládne organizácie angažujúce sa v oblasti ochrany životného prostredia). Podľa správy o účasti verejnosti (.docx) sa tieto subjekty "...v období určenom na zaslanie stanovísk v trvaní od 4. mája do 6. júna 2016 k návrhu zákona žiadnym spôsobom nevyjadrili."

Menej snahy o zapojenie do rozhovorov vyvinula vláda pri návrhu Zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií, ktorý takisto pochádza z roku 2016. V správe o účasti verejnosti totiž uviedla, že verejnosť nebola oboznámená s problémom, ktorý daný návrh rieši, ani o zamýšľanej tvorbe tohto návrhu. Avšak, verejnosť údajne bola o návrhu informovaná počas legislatívneho procesu a to včas a v dostatočnej kvalite. 

Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2017
success
error