Jedinú relevantnú informáciu, ktorú sme k výroku našli, popisuje Ústava SR v časti o organizácii a právomociach Ústavného súdu. Čl. 129 "(5) Ústavný súd rozhoduje o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady." V tomto prípade sa však jedná o obžalobu a nie o opravný prostriedok v zmysle legislatívy.

Danko naráža na udelenie amnestií Mečiarom z roku 1998 a následný pokus Dzurindu, ako zastupujúceho prezidenta amnestie zrušiť. Ústava SR (.pdf, str.31) o právomoci udeľovania amnestie hovorí v Čl. 102: Prezident "j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie,", pričom rozhodnutie prezidenta, ak ide o udelenie amnestie je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch zodpovedá za rozhodnutie vláda Slovenskej republiky. Ústava však neobsahuje žiadny zákon, ktorý by hovoril o zrušení amnestie alebo právomoci prezidenta na jej zrušenie.

Rozhodnutie (.pdf, str.1) Ústavného súdu z roku 1999, ako reakcia na Dzurindove zrušenie amnestií, hovorí, že právo prezidenta Slovenskej republiky je udeliť amnestiu, ale "súčasťou tohto práva však nie je aj oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky." V texte rozhodnutia sa ďalej uvádza, že Mikuláš Dzurinda, vtedy v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky, svojim rozhodnutím - zrušenie Mečiarových amnestií, konal protiústavne.