Vládna koalícia urobila nejaké ústretové kroky na začiatku, keď pridelila niektoré významné kontrolné orgány opozícii, dokonca aj v zdravotníctve sa v podstate vytvoril priestor, aby opozícia mala tie kontrolné orgány, aby mohla kontrolovať.
20.03.2017
Pravda
Vládna koalícia naozaj ponúkla opozícií miesta v kontrolných orgánoch, menovite vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Okrem zdravotníctva ponúkla tzv. druhá Ficová vláda aj post predsedy Najvyššieho kontrolného úradu a Úradu pre verejné obstarávanie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Vládna koalícia sa vo svojom programovom vyhlásení stanovila, že "Zabezpečí zastúpenie
opozície (stavovské organizácie, odborné zastúpenie v oblasti finančnej kontroly, tretí
sektor) v kontrolných orgánoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne a v Úrade pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou." (.pdf, str. 43). Tento cieľ aj splnila, keď minister zdravotníctva Drucker skutočne ponúkol opozícií kontrolné pozície v dozorných radách Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ako uviedlo ministerstvo zdravotníctva, šéf rezortu Tomáš Drucker oslovil najväčšiu parlamentnú opozičnú stranu listom so žiadosťou o zaslanie spoločných kandidátov za opozíciu. Predseda opozičnej strany SaS Richard Sulík tak urobil listom z 27. októbra, po spoločnej dohode strán.
Člena dozornej rady Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nominoval SaS. Dozorná rada ÚDZS má päť členov, ktorých funkčné obdobie trvá päť rokov a volí aj odvoláva ich NR SR na návrh vlády. Jej podpredsedníčkou sa 1. decembra 2016 stala PhDr. Iveta Pospíšilová, nominantka SaS. Okrem toho sa funkcie členky Správnej rady vzdala Marta Hájková, a tak sa členom Správnej rady ÚDZS stal Ing. Dušan Doliak z hnutia Sme rodina - Boris Kollár.
OĽaNO zase navrhlo člena dozornej rady vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. K 13. decembru 2016 bol zvolený do dozornej rady VšZP nominant opozície Ing. Marcel Klimek, podpredseda strany NOVA.
Okrem týchto miest vláda v roku 2013 ponúkla aj ďalšie posty opozícii. Jedným z nich bol post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Podľa Roberta Fica tento post patrí opozícii, ale tá vtedy žiadala verejnú voľbu. Takýto spôsob však strana Roberta Fica odmietla. Za takýchto okolnosti však vtedajšia opozícia stiahla svojho kandidáta. Až do roku 2015 nebol zvolený nový predseda NKÚ. Za ten čas ho viedol presluhujúci Ján Jasovský (nominant už neexistujúcej ĽS-HZDS, pozn.). V máji 2015 sa opozícia spojila a väčšina opozičných poslancov podporila spoločného kandidáta, Maroša Žilinku. Pavol Frešo (predseda SDKÚ-DS) mal vlastného kandidáta, aj napriek tomu, že opozícia ho žiadala, aby bývalého šéfa SIS Karola Mitríka nenavrhoval. Mitrík bol následne zvolený. Podľa vtedajšej opozícii SMER-SD si za predsedu NKÚ zvolil vlastného kandidáta v osobe Karola Mitríka. ktorého podľa Beblavého vnucovali predstavitelia vtedy vládnucej strany opozícii od roku 2012. Premiér Robert Fico ho označil za vhodného možného kandidáta.
Ďalším kreslom, ktorý podľa súčasného premiéra patrí opozícii je kreslo predsedy Úradu pre verejné obstarávanie. "Vždy sme boli za to, aby na čele ÚVO stál opozičný predstaviteľ,"- vyhlásil Fico ešte v roku 2010 pred voľbami. Predsedkyňou ÚVO sa stala v roku 2012 Zita Táborská, ktorá bola ešte kandidátkou, ktorú vybrala vláda Ivety Radičovej. Jej mandát sa skončí v júni 2017.