Holandský premiér Mark Rutte v posledných dňoch pred parlamentnými voľbami skutočne razantnejšie zakročil voči plánovaným mítingom na podporu tureckého referenda na Holandskom území, keď nedovolil tureckému ministrovi zahraničných vecí Mevlütovi Čavušogluovi pristáť na Holandskom území, avšak nie je pravda, že by sa tak stalo po "dlhých mesiacoch ustupovania" ako to popísal Richard Sulík, keďže sa za posledné mesiace nevyskytol nijaký prípad, v ktorom by európske štáty Turecko v niečom vyslovene ustúpili. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Diplomatický spor medzi Tureckom a Holandskom sa začal 9. marca 2017, keď holandský minister zahraničných vecí Bert Koenders odkázal svojmu tureckému kolegovi Mevlütovi Čavušogluovi, že Holandsko nepodporí jeho plánovanú návštevu pre obavy z občianskych nepokojov a rozdeľovania spoločnosti, ktoré by mohla rozvíriť účasť tureckého ministra na zhromaždení holandských Turkov na podporu referenda v Turecku. 

Nemecká tlačová agentúra (DPA) zároveň informovala, že tureckí predstavitelia s podporou prezidenta Recepa Erdogana vedú volebnú kampaň mimo svojej krajiny napriek tomu, že je to v rozpore s tureckým zákonom.

Čavušoglu reagoval na udalosti pomerne podráždene. Tureckých občanov v Holandsku vyzýval aby 11. marca prišli na zhromaždenie pred tureckým konzulátom v Rotterdame a vyhrážal sa sankciami. Po týchto vyjadreniach vstúpil do sporu Rutte a bezodkladne zrušil práva tureckého vládneho lietadla na pristátie na holandskej pôde.

"Dnes ráno v televízii sa (turecký minister) Holandsku otvorene vyhrážal sankciami a my pod takýmito vyhrážkami nemôžeme s Tureckom nikdy vyjednávať. Tak sme sa rozhodli v konferenčnom hovore, že bude pre neho lepšie keď nepríde." cituje Rutteho vyjadrenie z 11. marca agentúra Reuters.

Tento Rutteho krok mal, pravdepodobne, na mysli aj Sulík, keď keď hovoril že premiér začal brať témy Geertovi Wildersovi, ktorý je známy svojou protiislamskou a protimigrantskou rétorikou. Pred voľbami sa, však vyskytlo aj niekoľko ďalších prípadov, kedy Rutte kritizoval správanie sa migrantov v krajine a varoval pred migrantmi, ktorí prichádzajú "ohroziť našu slobodu" . 

Geert Wilders v ten istý deň na sociálnej sieti uviedol: "Všetkým muslimom v Holandsku, ktorý súhlasia s Erdoganom: Choďte do Turecka a NIKDY sa nevráťte späť!!"

Situácia sa ešte vyostrila, keď holandské úrady vyhlásili tureckú ministerku sociálnych vecí Fatma Betül Sayan Kayaovú za nežiaducu osobu a eskortovali ju do Nemecka, odkiaľ napriek deklaráciám, že nepríde, pricestovala v sobotu autom. Turecký prezident Erdogan vo svojich prejavoch opakovane Holandsko obviňoval z "nacizmu a fašizmu" a pomedzi iné vyhrážky sľuboval Holanďanom aj školenie z diplomacie: "Určite za to zaplatí a tiež dostanú lekciu z diplomacie. Naučíme ich medzinárodnú diplomaciu."

O pár dní neskôr, 15. marca, vo voľbách napokon s výrazným náskokom opäť zvíťazila Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVP) liberálneho premiéra Marka Rutteho.

Je pravdou, že až do holandského zákazu európske štáty Turecku v otázke kampane medzi tureckými diaspórami viac-menej ustupovala a napriek kritike, ktorá bola silná obzvlásť v Rakúsku sa štáty vysloveným zákazom vyhýbali. Vo februári sa mítingu v nemeckom meste Oberhausen zúčastnil turecký premiér Binali Yildirim, v minulosti sa tureckí predstavitelia už zúčastnili mítingov nielen v Nemecku, ale aj v Rakúsku. Téma kampane je, však aktuálna len niekoľko posledných týždňov, preto je otázne ako Richard Sulík myslel "dlhé mesiace ustupovania". 

Po holanďanoch mítingy s účasťou tureckých predstaviteľov zablokovali aj v Nemecku a vo Švajčiarsku. V Dánsku časť poslancov požiadala tureckých predstaviteľov aby návštevu v krajine odložili. Belgický minister vnútra Jan Jambon sa zase vyjadril, že belgická vláda proti podobným zjazdom zasiahne.

Tureckí predstavitelia sa za posledné mesiace viackrát pokúšali Európske štáty vydierať v súvislosti s prebiehajúcimi vyjadreniami o bezvízovom styku medzi krajinami Európskej únie a Tureckom. Rokovania sa totiž zasekli, pretože európskym predstaviteľom sa nepáčila anti-teroristická legislatíva a bezvízový styk podmienili jej zrušením, čo Turci odmietli. Minister pre európske záležitosti Ömer Çelik sa následne vyjadril, že pokiaľ nedôjde k zrušeniu víz medzi krajinami, Turecko nebude naďalej súčasťou dohody o migrantoch. Európska únia, však tlaku Turecka neustúpila.