Robert Fico
SMER-SD
O chvíľku budú ďalšie voľby sudcov Ústavného súdu. Aj touto cestou vyzývam pána prezidenta, nech koná, pretože hrubo porušuje ústavu a Benátska komisia mu to odkázala.
19.03.2017
Prezident Kiska sa patovú situáciu ohľadom kompetencie (ne)vymenovať sudcov ústavného súdu pokúsil vyriešiť prostredníctvom tretej strany – Benátskej komisie. Tá však nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí avšak zvýraznila, že situáciu je potrebné riešiť a vyzvala na rešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu. Fico však vo výroku uvádza, že Kiska mal hrubo porušiť ústavu, pričom akoby to "vkladal do úst" Benátskej komisie. Takéto závery komisia v stanovisku neuviedla, preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska na začiatku funkčného obdobia vymenoval len jedného zo šiestich navrhnutých kandidátov Smeru na ústavných sudcov, ktorí mali mali zaplniť tri voľné miesta na Ústavnom súde. Svoje rozhodnutie prezident obhájil tým, že vybraní kandidáti nespĺňali kritéria spojené s týmto postom, čo však vládna strana považovala za protiústavné a mimo jeho právomoci, keďže článok 134 ods.2 Ústavy SR zakotvuje:
"Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať."
V júli 2014 sa mandát skončil trom ústavným sudcom a nový prezident dostal od parlamentu zoznam šiestich kandidátov, z ktorých mal vybrať troch najvhodnejších na túto pozíciu. Prezident si vytvoril vlastný poradný výbor zložený z piatich ústavných expertov, ktorí mu mal pomôcť s výberom. Po osobných stretnutiach s kandidátmi sa rozhodol do funkcie vymenovať len Janu Baricovú, pretože podľa neho ako jediná spĺňa kritéria na post ústavného sudcu.
Zvyšných dvoch odmietol vymenovať, a vyzval, aby mu Národná rada ponúkla štyroch nových kandidátov. Nevymenovaný kandidáti okamžite predložili na ústavnom súde individuálne sťažnosti. Končiacim mandátom jedného z ústavných sudcov vznikol v roku 2016 ďalší problém. Na miesto ústavného sudcu Dobríka, ktorého funkčné obdobie sa končí 27.februára, boli v tajnej voľbe parlamentom zvolení dvaja kandidáti Jana Laššáková a Mojmír Mamojka, ktorí sú poslanci Smeru.
Prezident sa rozhodol, že do nových parlamentných volieb, ktoré sa konali 5.marca 2016 nevymenuje nových sudcov ústavného súdu a chce sa dohodnúť na vyriešení situácie s novou vládou. Na toto rozhodnutie sa spustila veľká vlna kritiky hlavne od poslancov Smeru, ktorí nerešpektovali rozhodnutiu prezidenta, odvolávali sa na ústavu a na možnosť nefunkčnosti Ústavného súdu.
Podľa predstaviteľov Smeru prezident porušil ústavu pretože jeho právomoci sú ako sa píše v článku 102 ods.1 ústavy: "vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora."
A podľa článku 101 ods.1 ústavy: "Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov."
Prezident teda podľa poslancov porušil ústavu kedže nezabezpečil svojim konaním riadny chod Ústavného súdu.
Po parlamentných voľbách začal prezident viesť rozhovory s predstaviteľmi politických strán o vážnej situácií a ďalšom postupe na Ústavnom súde. Predseda parlamentu Danko sa vyjadril, že: "Ústavný súd je takmer nefunkčný, takže bude dôležité nájsť konsenzus medzi predstavami prezidenta a Národnej rady."
8.decembra 2016 požiadal prezident Benátsku komisiu o stanovisko k otázkam týkajúcich sa vymenovania sudcov ústavného súdu. Na túto komisiu sa obrátil s tromi otázkami:
"1. Prvú otázku možno zhrnúť takto: Ústavný súd v roku 2012 rozhodol, že prezident za určitých okolností môže nevymenovať kandidáta na generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj ,,generálny prokurátor“), ktorého navrhla národná rada. Otázka znie, či prezident má tú istú právomoc aj vo vzťahu ku kandidátom na sudcov ústavného súdu, ktorých taktiež navrhuje národná rada.
3. Tretiu otázku možno zhrnúť takto: Aký je vzťah medzi neskorším rozhodnutím senátu ústavného súdu a skorším výkladom Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ústava“) podaným plénom ústavného súdu?"
Prezident zdôraznil že nie je úplne spokojný s odpoveďami na jeho otázky,pretože podľa neho Benátska komisia priamo neodpovedala na otázky, ale jej stanovisko rešpektuje.
Benátska komisia taktiež uviedla, že: "bola požiadaná, aby sa zaoberala spornými skutočnosťami a dala odpoveď na subtílne problémy týkajúce sa vnútroštátneho procesu. Benátska komisia sa nemôže pasovať do role nadnárodného rozhodcu alebo štvrtej inštancie; môže len poskytnúť svoje stanovisko z komparatívnej a európskej perspektívy. Je preto nevyhnutné analyzovať, ako Ústavný súd Slovenskej republiky pristúpil k problematike nevymenovania sudcov navrhnutých národnou radou."
Vo svojom stanovisku priamo nepotvrdila, premiérove slová o hrubom porušení ústavy zo strany prezidenta ale poukázala na fakt, že:
"Je to ústavný súd, ktorý s konečnou platnosťou rozhoduje o význame ústavy a táto jeho právomoc sa vzťahuje aj na to, či určitá ústavnoprávna otázka už bola vyriešená a nevyžaduje si výklad podľa čl. 128 ústavy. Ústavný súd je orgánom, ktorý dáva konečné rozhodnutia vo veciach ústavy, dokonca aj v ústavných sporoch s prezidentom."
Benátska komisia odporučila, všetkým zúčastneným stranám aby rešpektovali nález ústavného súdu. Komisia tiež prišla s odporúčaním kde navrhuje Ústavnému súdu:
"1. Zaviesť kvalifikovanú väčšinu pre voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu spolu s vhodnými protiblokovými mechanizmami (potrebná novela ústavy).
2. Umožniť senátom ústavného súdu postúpiť obzvlášť dôležité veci plénu. Plénum by malo mať možnosť odmietnuť takéto postúpenie (potrebná novela ústavy).3. Prezident Slovenskej republiky a jeho zástupcovia by sa mali aktívne zúčastňovať procesu posudzovania kandidátov v parlamente, aby sa tak zabránilo ďalšiemu posudzovaniu kandidátov.
4. Ústavný súd by mal vyhlásiť svoje rozhodnutie až vtedy, keď už je k dispozícii písomné vyhotovenie (potrebná novela zákona o ústavnom súde)"
Situáciu je potrebné vyriešiť aj preto, že sa v najbližších rokoch skončí funkčné obdobie takmer všetkým ústavným sudcom. Pravda uvádza:
"V prípade, že sa situácia nevyrieši do roku 2019, hrozí, že na Ústavnom súde zostane len jedna sudkyňa. Vtedy sa totiž končí funkčné obdobie až deviatim sudcom."
Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2017