Na základe mediálne prístupných informácií môžeme vyvodiť snahu vlády o zkvalitňovanie fyzického a technického zabezpečenia vonkajšej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou. Berúc na zreteľ, že žiadny takýto projekt ešte nebol dokončený, tiež že vláda už začala s rekonštrukciou kamerového vybavenia a novým spôsobom kontroly na hranici s Ukrajinou, sľub hodnotíme ako čiastočne splnený.
"Voľný pohyb osôb v rámci jednotného priestoru, ktorý Európska únia budovala od svojho vzniku, je uznávaný ako základné právo jeho občana. Zavedenie tohto princípu do praxe bolo oveľa ťažšie ako zavedenie pravidiel pre voľný pohyb kapitálu, výrobkov a služieb. Až podpisom Schengenského dohovoru v roku 1990 boli stanovené pravidlá pre vytvorenie spoločného priestoru zabezpečujúceho voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice.
Úsilie Slovenskej republiky stať sa členom spoločenstva štátov schengenského priestoru bolo zavŕšené 21. decembra 2007, kedy služba hraničnej polície Policajného zboru ukončila vykonávanie hraničných kontrol na hraniciach s Poľskom, Českou republikou, Rakúskom a Maďarskom.
Členstvo v spoločnom schengenskom priestore, tiež označovanom ako priestor bezpečnosti, slobody a spravodlivosti, zaväzuje každý jeho členský štát podieľať sa na plnení tzv. kompenzačných opatrení ako náhrady za zrušenie kontrol na svojich vnútorných hraniciach. Kompenzačné opatrenia sú založené najmä na zabezpečení vysokého štandardu vykonávania kontroly svojich vonkajších hraníc, rozvoji efektívnej policajnej spolupráce, spoločnom postupe v oblasti uplatňovania vízovej politiky a migrácie, justičnej spolupráci a spolupráci v oblasti boja proti drogám, zabezpečení funkčnosti a používania Schengenského informačného systému a ochrane osobných údajov. "
Slovenská republika má teda vonkajšiu schengenskú hranicu so svojim východným susedom- Ukrajinou.
Posilňovanie tejto schengenskej hranice sa začalo najmä v dôsledku konfliktov na Ukrajine v roku 2014. Nakoľko je však vybavenie hranice postačujúce a efektívne, je sporné. Najväčším otáznikom v poslednom období je určite pád vrtuľníka (ktorý nezachytili radary) na hranici s Ukrajinou. Navyše vrtuľník mal prevážať prevádzačov a utečencov. Udalosť sa stala 13. novembra 2015, teda za druhej Ficovej vlády.
Do programového vyhlásenia tretej Ficovej vlády sa dostalo aj "dobudovanie systému fyzického a technického zabezpečenia vonkajšej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou." Počas prvého roku vlády bola mediálne prezentovaná iba jedna avizovaná modernizácia- modernizácia kamerového systému.
Kamerový systém na hranici pochádza ešte z roku 2007 a pracuje s analógovými kamerami. Okrem iného sa to prejavuje nepoužiteľnosťou videozáznamu z dôvodu nízkeho rozlíšenia. „Preto nie je možné adekvátne reagovať na vzniknuté situácie. Kamerový záznam je okrem toho ukladaný na nedostatočne dlhý čas, čo sa v praxi takisto ukazuje ako problematické. Počet kamier je taktiež nedostatočný,“ uviedla Koišová pre TASR. Cieľom dobudovania a obmeny kamerového systému je podľa rezortu vnútra objektívne posúdiť čakacie doby na hraničných priechodoch a následne možnosť prijímať okamžité nápravné opatrenia.„Optimalizácia a modernizácia kamerového systému zníži potenciálne korupčné správanie, zvýši bezpečnosť občanov, cudzincov, colníkov a príslušníkov hraničnej a cudzineckej polície. V neposlednom rade prispeje k zlepšeniu komunikácie a prístupu verejných činiteľov k osobám počas vybavovacieho procesu na hraničnom priechode,“ vysvetlila Koišová. Projekt bude spolufinancovaný z Nórskeho finančného mechanizmu.
Ku ďalšiemu mediálne známemu incidentu došlo 3.apríla 2016, kedy Ukrajinská pohraničná služba informovala, že na hraniciach so Slovenskom zadržala vrtuľník, ktorého posádka sa podľa všetkého venovala prevozu nelegálnych migrantov. Pohraničná služba Ukrajiny vo vyhlásení spresnila, že trasa i vrtuľník boli objavené počas spoločnej slovensko-ukrajinskej operácie.
Najaktuálnejšou informáciou je správa z 11. marca 2017, ktorá avizuje , že polícia od apríla sprísni kontroly na slovensko-ukrajinskej hranici.„Pokiaľ doteraz prechádzal občan Európskej únie vonkajšími hranicami, tak policajti používali takzvanú zjednodušenú hraničnú kontrolu,“ povedal pre médiá riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru SR Ladislav Csémi s tým, že pokiaľ mala osoba u seba cestovný doklad, policajt sa mohol rozhodnúť do akej miery ju skontroluje.„Od apríla bude každý preverený príslušným informačným systémom, či už ide o slovenského občana, občana EÚ alebo občana tretieho štátu,“ dodal Csémi.
Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017