Béla Bugár
MOST-HÍD
Druhá vec, hovoril (Šáray, pozn.), že zmizli dokumenty, zmizli, normálne zaistené materiály z miesta výbuchu (auta Roberta Remiáša, pozn) a každý sa vyhováral na to, že ako sa to presúvalo z jedného miesta na druhý
Meciar a Bugár o amnestiách - 08.03.2017
Vražda Róberta Remiáša z roku 1996 zostáva dodnes bez obvineného páchateľa. Je pravda, že na prípade výbuchu auta sa vystriedalo viacero vyšetrovateľov. Jeden z nich, Július Šáray, sa k vyšetrovniu dostal po šiestich rokoch od udalosti. Pre Denník N sa vyjadril k problémom o absencii zaistených materiálov z miesta činu. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý.
Kriminalisticko expertízny ústav aj napriek rôznym dohadom o samovznietení uviedol, že išlo o nástražný výbušný systém. Malo sa v ňom nachádzať približne 200g výbušniny.
"V podstate pán Remiáš, a je mi ľúto, že už je po smrti, dobre o mŕtvych, ale napriek tomu musím povedať, že nemá čisté svedomie. On vlastne ako policajt, potom už ako nepolicajt sa aktivizoval v určitom kriminálnom prostredí a vykonával činnosť, o ktorej by som mohol povedať, že je kriminálneho charakteru. Myslím si, že práve toto vnáša do problému iný pohľad na vec. Mám za to, že nebol násilnou smrťou zabitý, ale aby sa z neho nerobil mučeník preto, že ide o pána Remiáša."
Vyjadril sa tak po tom, keď už bolo známe, že nešlo o nehodu.
Július Šáray, ktorý sa ku prípadu dostal v roku 2002 tvrdí, že prípad nie je nevyriešiteľný a rovnako aj to, že veľa nových skutočností vyplávalo napovrch až keď sa dostal k prípadu on. Hovorí, že nebola vôľa o vyšetrenie a zároveň boli snahy o zmarenie vyšetrovania.
"Je to zložitý spis, pretože stále sa do toho niekto snažil niečo montovať. Pri každom dôkaze som musel lúskať, kto je za tým, pozadie dôkazu, ako vznikol. Musel som mať veľmi veľa informácií na to, aby som si povedal, či to je správne, alebo nie. Od začiatku, ako celá udalosť vznikla, sa do nej niekto snažil zasahovať."
O dôkazoch a materiáloch zaistených na mieste činu, sa vyjadril nasledovne:
"Nedopátral som sa napríklad k tomu, kde sa nachádzajú veci zaistené z miesta činu...Sublimovali. Nevedel som zistiť, kde skončili. Našťastie kolegom na kriminalisticko-expertíznom ústave zostalo auto, aj nádrž, ale Remiáš mal napríklad aj fotoaparát, telefón, mal so sebou nejaké mapy. To boli zaistené stopy. Všetci policajti sa vyhovárali jeden na druhého, druhý na tretieho...povedali mi, že spis putoval, stopy putovali. Nepodarilo sa mi to, jednoducho, zistiť. Aj som tých policajtov vypočúval. Veď na mieste činu bolo veľa činovníkov, krajský riaditeľ s celým svojím tímom, veľa ľudí. Jednoducho neporiadok. Nezistili ani takú jednoduchú udalosť, ktorú som si všimol, že okolo miesta činu chodí električka. Pozrel som si grafikon, zistil som, že tadiaľ prechádzala električka plná ľudí, že mala prasknuté sklo po výbuchu a vodič to nahlásil. Prvý, kto vypočul vodiča, som bol ja. Kto mal záujem o to, aby sa dej zahmlil? Veď to malo byť kvalifikované ako trestný čin všeobecného ohrozenia, tam bola sadzba 30 rokov a bol to nepremlčateľný trestný čin."
Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017