Materiál je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry. Výška poplatkov užívania železničnej osobnej dopravy bola v tom čase na Slovensku 2,8-krát vyššia, ako spoplatnenie v cestnej osobnej doprave. Poplatky za nákladnú železničnú dopravu boli 3-krát drahšie než za nákladnú cestnú dopravu. Poplatky za tranzit v SR boli ešte drahšie a jedny z najvyšších z krajín EÚ. Európska komisia nám vyčítala vysoké ceny železničnej prepravy a poukázala na nedodržiavanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES. Smernica podporuje liberalizáciu a vznik najprv národných trhov a následne celoeurópskeho trhu v oblasti železničnej dopravy. Nabáda ku otvoreniu národných železničných infraštruktúr pre ostatné členské štáty a ku vytvoreniu spoločného transeurópskeho železničného systému. Podľa smernice by mali členské štáty stanoviť pravidlá týkajúce sa účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií za porušovanie ustanovení danej smernice. V dokumente Železničná nákladná doprava EÚ (2016; .pdf.) Komisia uvádza, že finančná podpora EÚ s cieľom presunúť tovar z ciest na železnice predstavovala v rokoch 2007 až 2013 až 23,5 miliárd eur prostredníctvom politiky súdržnosti, Kohézneho fondu a Programu transeurópskej dopravnej siete (ten bol v roku 2014 nahradený Nástrojom na prepájanie Európy). Podiel železničnej nákladnej dopravy na celkovej nákladnej doprave v SR za  z roku 2000 znížil zo 41,7 takmer na polovicu 21,4. V Českej republike sa podiel znížil v uvedenom rozmedzí rokov z 31,9 na 20,3, čo nie je až taký výrazný pokles ako v SR. Priemer EÚ za z roku 2000 do roku 2013 znížil minimálne, z 19,7 na 17,8. (s. 68)  V súčasnosti sú náklady pre železničné spoločnosti v SR, vypočítavané podľa Výnosu č. 2/2010 z 18. augusta 2010 o regulačnom rámci pre určovanie úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre.

Z environmentálneho hľadiska by malo zníženie ceny za používanie železničnej dopravy spôsobiť presun cestujúcich a tovarov z cestnej na železničnú, čo by malo pozitívny dopad na životné prostredie. Železničná doprava je rýchlym spôsobom prepravy tovarov s minimálnym dopadom na životné prostredie, pretože produkuje menšie množstvo emisií. Ďalšími pozitívami sú: nízky záber poľnohospodárskej pôdy, smerovanie infraštruktúry mimo obytných zón a nižšie hodnoty zaťaženia životného prostredia hlukom.