Expozíciu v Seredi zriadilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry (MŽK) v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR. Objekt bývalého koncentračného tábora bol pre účely múzea zrekonštruovaný s využitím príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Autorom projektu je riaditeľ MŽK Pavol Mešťan. Podľa informácií TASR, na výstavbu bolo vynaložených 2,489 miliónoa eur z nenávratného finančného príspevku z Regionálneho operačného programu.

Múzeum bolo oficiálne otvorené symbolicky 26. januára 2016, čiže pri príležitosti, keď si národy sveta pripomínajú pamiatku obetí holokaustu. Prítomní boli prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska spolu s vtedajším predsedom NR SR Petrom Pellegrinim, predsedom slovenskej vlády Robertom Ficom a ministrom kultúry Marekom Maďaričom.

Momentálne sú k dispozícii dve z piatich budov. V nich je expozícia zameraná na riešenie židovskej otázky na Slovensku v rokoch 1938 – 1945 a vzdelávacie centrum. Rozlohy jednotlivých barakov sú 900 m2. Postupne budú otvorené aj ďalšie expozície ako ubytovanie väzňov a ich pracoviská - stolárska, betonárska, krajčírska a zámočnícka dielňa. Časový plán otvorenia týchto expozícií zatiaľ nepoznáme.

Podľa oficiálnej webovej stránky múzea: "Cieľom múzea je vypracovať sa na poprednú inštitúciu v oblasti boja proti antisemitizmu, rasizmu a xenofóbii. Pripomínať si životné príbehy obetí a preživších holokaustu. Súčasťou múzea je stála expozícia Múzea holokaustu v Seredi, v ktorej sú uverejnené dobové dokumenty, fotografie a predmety súvisiace s danou témou. Múzeum holokaustu v Seredi slúži aj ako vzdelávacie stredisko. Ponúka odborné prednášky a vzdelávacie semináre pre školy."

Múzem je zriadený v mieste bývalého pracovného a koncentračného tábora, kde od septembra 1944 do marca 1945 bolo zadržaných a väznených 11 719 Židov. Z tábora chodili transporty ľudí napríklad aj do Terezína. Pracovný tábor bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 2009, v tomto roku vláda nariadila ministrovi kultúry zriadiť múzeum holokaustu v areáli tábora.

Stavom rekonštrukcie sa zaoberal aj časopis Plus 7 dní, podľa ktorého z trojmiliónovej rekonštrukcie múzea bolo dvestotisíc eur vykázaných na opravu tretieho z barakov, ku ktorej ale nedošlo. Na podozrivé praktiky poukázal aj v súvislosti s verejnou súťažou na dodávateľa stavebných prác.