Podľa Lisabonskej zmluvy by Európsky parlament (EP) nemal mať viac ako 751 poslancov (750 plus predseda). „Zastúpenie občanov je zostupne proporčné, pričom každý členský štát má najmenej šesť členov. Žiadny členský štát nemá pridelených viac ako 96 kresiel.” (Hlava II, čl. 9a) Toto maximum malo donedávna práve Nemecko, krajina s najväčším počtom obyvateľov v EÚ (podľa posledných dát eurostatu z roku 2016 82,18 milióna ľudí). Bývalý predseda EP sa však po zvolení nového predsedu Taliana Antonia Tajaniho vrátil do Nemecka, čím sa počet kresiel Nemcov v europarlamente znížil na 95. Jeden nemecký europoslanec tak v EP v súčasnosti zastupuje približne až 865 tisíc ľudí.

Počet slovenských europoslancov je 13. Na obyvateľov (podľa vlaňajších dát eurostatu celkovo 5,43 milióna ľudí) to vychádza, že jeden europoslanec zastupuje približne 418 tisíc ľudí. Platí princíp tzv. degresívnej proporcionality (zostupnej proporčnosti), vďaka ktorému majú menšie krajiny akoby výhodu. Preto túto časť Klusovho výroku hodnotíme ako pravdivú.

Čo sa týka komisárov, teda zástupcov Európskej komisie, podľa Lisabonskej zmluvy (Hlava II, čl. 9d) sa Komisia skladá z jedného príslušníka za každý členský štát vrátane jej predsedu (Jeana-Clauda Junckera) a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (Federicy Mogheriniovej). Druhú časť výroku Martina Klusa preto tiež hodnotíme ako pravdivú.

Slovenský zástupca v Komisii je Maroš Šefčovič, zodpovedný za agendu energetiky. Spomínané Nemecko v Komisii zastupuje Günther Oettinger, ktorý v súčasnosti zároveň dočasne nahrádza bývalú bulharskú eurokomisárku Kristalinu Georgievu. Súčasná Komisia tak nemá 28, ale dočasne 27 členov.