Od schválenia programového vyhlásenia vlády 13. apríla sa poslanci niekoľkokrát pokúšali o novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá hovorí aj o ochrane práv subdodávateľa. Napriek tomu, že subdodávatelia úzko súvisia s pravidlami verejného obstarávania, konkrétne sa subdodávateľov nedotýkala ani jedna z predložených noviel. Sľub teda hodnotíme ako nesplnený.

Hneď v apríli predložil Igor Matovič spolu so skupinou poslancov (Ľ. Galko, J. Rajtár, E. Jurzyca, J. Kiššová, J. Mihál) dva návrhy novely zákona o verejnom obstarávaní. Ich cieľom bolo zamedziť účasť na verejnom obstarávaní osobám, ktoré spáchali trestné činy, tým že budú musieť predložiť výpis z registra trestov. Druhý návrh mal ambíciu aby obchodné tajomstvo na účely verejného obstarávania nebolo označené za dôvernú informáciu. Ani jeden z návrhov nebol schválený a rokovania o nich boli zastavené. Cieľom novely zákona by mala byť pomoc malým a stredným podnikateľom, ktorým zmluvný partneri nezaplatili za vykonanú prácu. Tento problém sa pokúsila riešiť novela zákona o verejnom obstarávaní č. 95/2013 Z.z., ktorá medzi podmienky účasti podnikateľa vo verejnom obstarávaní zahrnula už aj plnenie povinností voči subdodávateľom vo vzťahu k už existujúcim zákazkám z verejného obstarávania.

Posledný návrh zákona upravujúci práva subdodávateľov, bol podaný v roku 2015 poslancami J. Fígľom, J. Hudackým a P. Zajacom. Navrhovaná úprava by vtiahla do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní aj subdodávateľov. Stanovuje povinnosť úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, pri ktorých určuje ich maximálnu lehotu splatnosti v závislosti na platobných podmienkach dohodnutých v zmluve. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní, a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť subdodávateľovi informovať o tom verejného obstarávateľa. Ak napriek výzve obstarávateľa v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky ďalšie platby týkajúce sa predmetnej zákazky.

Téme sa venoval týždenník Trend, v máji 2015 napísal, že na riešenie problému s nevyplácaním práce subdodávateľom nie je potrebný zákon. Základné pravidlá kontroly treba len zahrnúť do zmlúv s dodávateľom a potom stačí len kontrolovať. Keď štát pri kontrole zistí, že dodávateľ neplatí, nezaplatí mu ďalšie platby. Aktuálny stavebný zákon V 343/2015 Z. z. Zákona o verejnom obstarávaní platí už takmer štyridsať rokov. Ambícia nahradiť starú právnu normu novou tu však bola ešte počas bývalého vedenia rezortu dopravy.

Vtedajší minister Ján Počiatek pripravoval nový stavebný zákon a predložil ho aj do parlamentu. Po viacerých pripomienkach poslancov ho však z rokovania Národnej rady stiahol. Odôvodňoval to tým, že takýto zákon by nemal byť spolitizovaný, mala by byť na ňom zhoda naprieč celým politickým spektrom a mal by slúžiť dlhé desaťročia. Predchádzajúci návrh vyvolával rozpory medzi politickými stranami najmä v otázkach súvisiacich s kauzou Váhostav. Štát by preplatil faktúry svojmu hlavnému dodávateľovi, ktorý mu stavia diaľnice len vtedy, ak tento preukáže, že má pri stavbe vyrovnané predchádzajúce záväzky voči svojim subdodávateľom.

Novela stavebného zákona teda bola posunutá do súčasného volebného obdobia. V máji 2016 to potvrdil pre TA3 minister Brecely. Snahou šéfa rezortu dopravy je tiež aj ochrana subdodávateľov pri verejných zákazkách. Chcel by zaviesť do praxe to, aby štát preberal zákazky od realizátorov až vtedy, keď tí preukážu, že majú vysporiadané všetky záväzky voči tretím stranám.  Denník N informoval, že to ako chce Brecely svoj zámer naplniť, zatiaľ nehovorí. Jeho hovorkyňa Karolína Ducká píše, že na riešení chce spolupracovať s ministerstvom spravodlivosti, ktoré vedie Lucia Žitňanská (Most-Híd).

Aj ona zatiaľ definuje svoje plány skôr neurčito. Vo vládnom programe píše napríklad o tom, že sa v zákonoch vylepšia konkurzné a reštrukturalizačné pravidlá tak, aby na ne nedoplácali poctiví podnikatelia.