Vláda bude naďalej využívať a rozširovať bilaterálne dohody o hospodárskej spolupráci a systém medzivládnych a zmiešaných komisií vrátane podnikateľských misií pre zintenzívňovanie hospodárskych vzťahov a spolupráce s krajinami s perspektívnym hospodárskym rastom. V tomto kontexte bude vláda naďalej presadzovať uľahčovanie prístupu slovenských tovarov a služieb na medzinárodné trhy a podporovať diverzifikáciu orientácie proexportnej politiky, zvlášť do východnej Európy, Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
29.01.2017
V roku 2016 zasadala Rada vlády SR na podporu exportu a investícií dvakrát, a to vo februári a decembri. Počas decembrového zasadnutia minister zahraničných vecí a minister hospodárstva predložili Zameranie ekonomickej diplomacie do roku 2020, ktoré obsahuje dlhodobú stratégiu a ciele v exportnej, investičnej či inovačnej politike. Najvýznamnejšou zmenou v obchodnej politike SR je podpis dohody CETA medzi Kanadou a EU v októbri 2016. Sľub o intenzívnejšej hospodárskej spolupráci považujeme za čiastočne splnený.
15. decembra 2016 sa konalo druhé zasadnutie Rady vlády SR na podporu exportu a investícií v roku 2016, kde Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí predložilo materiál „Zameranie ekonomickej diplomacie do roku 2020“, ktoré formálne naväzuje na Stratégiu vonkajších ekonomických vzťahov SR na obdobie 2014 – 2020, ako aj programové vyhlásenie vlády. Zasadnutie spoločne viedli minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a minister hospodárstva Peter Žiga.
V rámci bilaterálnej ekonomickej diplomacie štúdia Zameranie ekonomickej diplomacie do roku 2020 (str. 8) uvádza: "Teritoriálnou prioritou slovenského exportu a tým aj ekonomickej diplomacie do roku 2020 v oblasti obchodu v zmysle analýzy zostane naďalej Európska únia, kam v súčasnosti smeruje 85,2 % objemu exportu a odkiaľ pochádza viacako 66,1 % importu SR. Ďalšiu prioritnú oblasť ekonomickej diplomacie v oblasti obchodu predstavujú teritóriá v blízkom susedstve EÚ: Balkán, Spoločenstvo nezávislých štátov, krajiny východného susedstva a vybrané krajiny južného susedstva EÚ."
Z pohľadu investičnej spolupráce, prioritou sú partnerské krajiny so silnou ponukou priamych zahraničných investícií ako členské krajiny EÚ, ale i Kórejská republika, Japonsko, Izrael, ropné krajiny Blízkeho a Stredného východu a perspektívne krajiny Arabského zálivu, Singapur, Čína (vrátane
Hongkongu) a Taiwan. "Prioritou v oblasti vývozu slovenského kapitálu budú krajiny západného Balkánu, Turecko, Vietnam, perspektívne vybrané krajiny Afriky a krajiny SNŠ," uvádza daný materiál (str. 9).
Z pohľadu zmluvných vzťahov sa obchodná politika SR opiera o dohody globálneho charakteru (Svetová obchodná organizácia), dohody EU a bilaterálne dohody SR s jednotlivými krajinami a teritóriami. Najväčšia zmena prebehla v januári 2016, keď bola podpísaná dohoda s Iránom, ku ktorej však v súčasnosti ešte prebieha ratifikačný proces. "Medzi prioritné krajiny budú v období do roku 2020 patriť Spojené arabské emiráty, Etiópia, ďalej Kuba, Angola, Albánsko, Izrael, Hongkong, Saudská Arábia, Egypt, neskôr Azerbajdžan, Kirgizsko a Uzbekistan, Omán, Keňa, Nigéria a Juhoafrická republika," špecifikuje materiál ministerstva zahraničných vecí.
Štúdia (s. 8) rovnako vyčíslila i celkovú odhadovanú veľkosť potenciálnych trhov, bez vyššie uvedených položiek to činí 2,59 mld. USD, čo zodpovedá úrovni cca 3 % HDP Slovenska. Medzi nové odbytné trhy s dôrazom na proexportnú činnosť patria USA, Kanada, Mexiko, južná a juhovýchodná Ázia (12 krajín na čele s Čínou, Vietnamom a Kórejskou republikou), osem krajín Blízkeho a Stredného východu na čele so Spojenými arabskými emirátmi, na africkom kontinente má určitý potenciál Alžírsko, Nigéria a Etiópia.
Najvýznamnejšou zmenou v multilaterálnych obchodných vzťahoch bol podpis dohody CETA (Komplexná hospodárska a obchodná dohoda) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej. Túto dohodu prijala EU 28. októbra 2016. Ako člen EU, SR je súčasťou ďalších bilaterálnych dohôd medzi EU a ďalšími krajinami, a to napríklad:
- Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou
- Rozsiahla a komplexná zóna voľného obchodu (DCFTA) medzi EÚ a Ukrajinou
- Dohoda medzi EÚ a USA o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)
- Obchodné dohody EÚ s tretími krajinami (.pdf)
- Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou
- Rozsiahla a komplexná zóna voľného obchodu (DCFTA) medzi EÚ a Ukrajinou
- Dohoda medzi EÚ a USA o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)
- Obchodné dohody EÚ s tretími krajinami (.pdf)
Môžeme pripomenúť, že v roku 2015 bilaterálne obchodné dohody medzi SR a inými krajinami podpísané ešte pred vstupom do EU čelili kritike EU, keďže SR si nesplnila povinnosť zrušiť tieto zmluvy v stanovených termínoch.
V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala naďalej podpodporovať i podnikateľské misie, a to napríklad v krajinách ako Uzbekistan, Tádžikistan či Izrael. Navyše, v októbri slovenská EXIMBANKA podpísala dohodu o spolupráci s rumunskou exportnou úverovou bankou. Je dôležité pripomenúť, že EXIMBANKA je štátn inštitúcia zriadená zákonom č. 80/1997 Z. z. o Exportno - importnej banke Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1997. Je priamym nástrojom štátu pri podpore exportu a umožňuje slovenským exportérom vstup do obchodných a investičných vzťahov s ostatnými krajinami.
V rámci bilaterálnych investičných dohôd sa Slovensko oficiálne stalo investičným partnerom Kazachstanu. Síce zmluva bola ratifikovaná prezidentom už v roku 2008, jej platnosť nadobudla až 29. júna 2016. Medzi ďalšie krajiny, s ktorými SR uzatvorila dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií po vstupe do EU patria napríklad Vietnam, Turecko, Sýria, Mexiko, Maroko, Kuba, Jordánsko a ďalšie. Celý zoznam je dostupný tu.
Medzi ďalšie dohody môžeme zaradiť i nedávnu medzivládnu dohodu medzi Srbskom a SR. 5. decembra 2016 Minister obrany SR Peter Gajdoš (nominant za SNS) podpísal medzivládnu dohodu so srbským ministrom obrany Zoranom Djordjevičom. Hlavným cieľom dohody je preĺbenie bilaterálnej spolupráce hlavne v obranno-technickej oblasti, ako aj otvorenie nových možností pre spoluprácu medzi podnikmi obranného priemyslu.
Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017