V septembri 2000 sa konal Miléniový summit OSN, kde sa medzi inými krajinami zaviazala aj SR k intenzívnemu riešeniu globálnych úloh (str. 6). V roku 2014 schválila vláda program Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na obdobie 2014-2018. Tento program je považovaný za kľúčový a strategický dokument v oblasti rozvojovej spolupráce. Sú v ňom zadefinované ciele, princípy a vízie, zároveň sú v ňom predstavené programy, nástroje a mechanizmy rozvojovej spolupráce. Program vychádza z programu pre predošlé obdobie 2009-2013, zo strednodobej stratégie rozvojovej pomoci. Zameranie bilaterálnej rozvojovej pomoci na rok 2017 je momentálne (1. februára 2017) v štádiu vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania. V tomto materiáli (.doc, s. 1, príloha č. 1) sú uvedené aj predpokladané výdavky na bilaterálnu oficiálnu rozjovojú pomoc pre roky 2017-2019. Plánované výdavky neukazujú zvyšujúcu sa tendenciu.
Podľa materiálu Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR na rok 2017 (sekcia 1 - vlastný návrh) vieme, že hlavnými výzvami je:
- nadväzovať na obdobie predsedníctva SR v Rade EÚ, kedy sme mali možnosť na celoeurópskej úrovni ovplyvňovať plánovanie a obsah politík rozvojovej spolupráce.
- implementácia SR do Európskeho investičného plánu a Európskeho fondu udržateľného rozvoja
- Parížska klimatická dohoda a jej hlavné ciele - začlenenie klimatickej dohody a energetickej politiky EÚ
- migrácia - cieľom je dať doterajším ad hoc aktivitám systémový základ.
- rozvoj humanitárnej pomoci
- aktivity vo väzbe na tematické priority SK PRES, digitalizáciu rozvojovej spolupráce, agendu reformy bezpečnostného sektora, rodovej rovnosti, či pokračujúcej účasti SR na rozvojových prioritách krajín akými sú Afganistan a Južný Sudán.
- nadväzovať na obdobie predsedníctva SR v Rade EÚ, kedy sme mali možnosť na celoeurópskej úrovni ovplyvňovať plánovanie a obsah politík rozvojovej spolupráce.
- implementácia SR do Európskeho investičného plánu a Európskeho fondu udržateľného rozvoja
- Parížska klimatická dohoda a jej hlavné ciele - začlenenie klimatickej dohody a energetickej politiky EÚ
- migrácia - cieľom je dať doterajším ad hoc aktivitám systémový základ.
- rozvoj humanitárnej pomoci
- aktivity vo väzbe na tematické priority SK PRES, digitalizáciu rozvojovej spolupráce, agendu reformy bezpečnostného sektora, rodovej rovnosti, či pokračujúcej účasti SR na rozvojových prioritách krajín akými sú Afganistan a Južný Sudán.
Teritoriálne priority ostávajú nezmenené - v programových krajinách zotrváva Afganistan, Keňa a Moldavsko, zohľadňujúc situáciu bola k týmto krajinám pridaná aj Sýria a Južný Sudán.
"Predpokladáme, že naliehavosť humanitárnej krízy v priestore Sýrie a okolitých krajinách, rovnako tak Južného Sudánu, bude pretrvávať aj v r. 2017, a preto tieto krajiny zostanú naďalej našimi teritoriálnymi prioritami. V centre našej pozornosti však budú aj krajiny na tzv. balkánskej trase, prednostne Srbsko a Macedónsko, kde však naše aktivity budú organizované primárne na báze humanitárnej pomoci, nie rozvojovej spolupráce."
Projektové krajiny, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Gruzínsko, Ukrajina a Bielorusko, čelia nižšiemu záujmu našich partnerov, výzvou bude na toto adekvátne reagovať (Vlastný materiál, str. 5)
Zo spomínaného dokumentu taktiež poznáme rozpočet. Na rok 2017 bolo vyčlenených 20 476 940 €, na rok 2018 sa ráta so sumou 14 616 330 € a na rok 2019 sa predpokladá rozpočet vo výške 14 982 330 €. Schválené zameranie bilaterálnej pomoci na rok 2016 (.pdf) pritom ešte počítal s prostriedkami vo výške 15 miliónov eur v roku 2016, 14 miliónov eur v roku 2017 a bezmála 13 miliónov v roku 2018. V porovnaní s prognózami zo zamerania z minulého roku sa skutočne plánuje investovať viac do rozvojovej pomoci. Materiál ešte neprešiel vládou.
Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017