Miera evidovanej nezamestnanosti klesla pod 10 % (na 9,89 %) už v marci 2016, o čom Úrad práce informoval 20. apríla, čiže ešte pred hlasovaním o programovom vyhlásení vlády čo bolo predmetom kritiky niektorých médií. Vytvorenie 100 tisíc pracovných miest je dlhodobejším cieľom avšak aj v tejto oblasti už vláda urobila prvé kroky. Prognóza (.pdf) NBS naznačovala, že v roku 2016 malo byť vytvorených zhruba 21 tisíc nových pracovných miest. Tento odhad bol napokon prekonaný, keďže od apríla, kedy nastúpila nová vláda do konca decembra ubudlo z evidencie o niečo viac ako 24 tisíc nezamestnaných. Medziročne ide o pokles takmer 50 tisíc. Robert Fico na konci decembra pritom hovoril o 63 500 nových miestach. Toto tvrdenie je s veľkou pravdepodobnosťou prehnané, ale nové pracovné miesta potvrdzuje aj bulletin (.pdf, s.8) NBS. Sľub považujeme za čiastočne splnený.

O pracovných miestach hovoril začiatkom januára aj minister hospodárstva Peter Žiga. Údaje zo SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu) podľa Žigu uvádzajú, že Slovensko v roku 2016 pritiahlo 29 investičných projektov, vďaka čomu vzniklo 7 500 pracovných miest. Je pravdou, že v roku 2016 ohlásilo záujem o investíciu na Slovensku niekoľko zahraničných spoločností, ale zároveň nutné dodať, že podľa spoločnosti CEEC Research bol celkový objem investícií za rok 2016 najnižší za posledné štyri roky. Na budúci rok má podľa ministra vláda rozpracovaných 66 projektov v objeme 1,8 miliardy eur s možnosťou vytvoriť 24 tisíc nových pracovných miest. Vláda taktiež plánuje do júla pripraviť balíček opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie administratívnej záťaže. Konkrétny plán vytvorenia 100 tisíc pracovných miest sa nám z verejných zdrojov získať nepodarilo, vláda ale presadzuje pomoc niektorým regiónom cez akčné plány rozvoja, v ktorých je zahrnutá aj tvorba pracovných miest. Ide o menej rozvinuté regióny. 

Vláda Roberta Fica čelí v otázke zamestnanosti a tvorbe pracovných miest dlhodobej kritike zo strany opozície, ktorá tvrdí, že často ide nie o skutočnú tvorbu pracovných miest, ale iba o vyradenie ľudí z evidencie Úradu práce a tým pádom o umelé znižovanie nezamestnanosti. V štatistikách tzv. evidovanej nezamestnanosti nie sú po zmene metodiky z roku 2013 zarátaní ľudia, ktorí sú na aktivačných prácach, vzdelávacích kurzoch či absolventskej praxi. Pokiaľ by sa pri výpočte miery nezamestnanosti zohľadňovali aj títo uchádzači, v decembri 2016 by podľa UPSVaR nezamestnanosť dosiahla 10,16 %. 

Vláda, taktiež pravidelne sprísňuje podmienky pre uchádzačov o zamestnanie na Úradoch práce. Naposledy sa tak stalo v novele zákona o službách zamestnanosti z 11. novembra 2015. Už v pripomienkovom konaní pritom odbory upozorňovali, že môže ísť len o ďalší spôsob umelého znižovania nezamestnanosti. V ďalšej novele zákona, ktorú vláda schválila v prvej polovici januára tohto roku, sú podmienky pre zotrvanie v evidencii Úradu práce ešte prísnejšie. Inšpiráciu pre tieto opatrenia mala pritom vláda podľa denníka SME hľadať v Maďarsku, kde sa premiérovi Orbánovi podarilo počet evidovaných nezamestnaných taktiež výrazne znížiť.