Podľa štatistiky UPSVaR evidoval úrad práce v decembri 2016, dokopy 61 881 osôb nezamestnaných dlhšie ako štyri roky, zatiaľ čo v januári toho istého roku ich evidoval 72 045, čo predstavuje pokles o viac ako 10,5 tisíc osôb spomínaných Jánom Richterom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Dlhodobá nezamestnanosť patrí k veľkým problémom súčasného Slovenska, pričom na tento fenomén v roku 2015 upozornila aj Európska Komisia vo svojom odporúčaní. Štatistiky UPSVaR uvádzajú, že až 49,8 % z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie je nezamestnaných dlhšie ako jeden rok. Ľudia nezamestnaní dlhšie ako štyri roky tvoria z celkového počtu až 22,5 %. Situácia dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku je zlá aj v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ. V štatistike Eurostatu je podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu ľudí bez práce v prvom kvartáli 2016 tretí najvyšší v rámci krajín EÚ. Horšie ako Slovensko je na tom len Bulharsko a Grécko. Zlú situáciu v tejto oblasti si dala za úlohu riešiť už II. Vláda Roberta Fica na samotnom začiatku svojho funkčného obdobia, ale až do roku 2016 bezvýsledne. Naopak do roku 2014 sa dlhodobá nezamestnanosť dokonca zhoršovala. Kým v roku 2012 bola priemerná dĺžka nezamestnanosti podľa OECD 30,5 mesiaca, v roku 2015 to už bolo 31,5 mesiaca. Posun v tejto oblasti nastal až v priebehu minulého roku. Klesajúci trend okrem UPSVaR potvrdzuje aj Štatistický úrad Slovenska. V tomto prípade sa môžme oprieť iba o štatistiky nezamestnaných dlhšie ako dva roky, ale aj v nich je trend poklesu viditeľný.

Napriek tomu, že pokles počtu dlhodobo nezamestnaných na úradoch práce je zjavný, je otázne do akej miery sa o to vláda pričinila tvorbou pracovných miest a lepším začlenovaním tejto skupiny obyvateľstva späť do zamestnania, a do akej miery je to výsledok zmien metodológie meraní, či sprísňovaní podmienok, za ktorých má človek nárok byť registrovaný na úrade práce. V štatistikách nezamestnanosti, ktoré s obľubou používa vláda nie sú po zmene metodiky z roku 2013 zarátaní ľudia, ktorí sú na aktivačných prácach, vzdelávacích kurzoch či absolventskej praxi. Vláda, taktiež ako už bolo spomenuté vyššie, pravidelne sprísňuje podmienky pre uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce. Naposledy sa tak stalo v novele zákona o službách zamestnanosti z 11. novembra 2015. Už v pripomienkovom konaní pritom odbory upozorňovali, že môže ísť len o další spôsob umelého znižovania nezamestnanosti. V dalšej novele zákona, ktorú vláda schválila v prvej polovici januára tohto roku, sa podmienky ešte viac pritvrdzujú. Inšpiráciu pre prísnejšie opatrenia mala pritom vláda podľa denníka SME hľadať v Maďarsku, kde sa premiérovi Orbánovi podarilo počet evidovaných nezamestnaných taktiež výrazne znížiť