Robert Fico
SMER-SD
Podarilo sa nám (Slovensku v rámci predsedníctva, pozn.) zabezpečiť ratifikáciu parížskej dohody o klimatických zmenách.
27.11.2016
Zabezpečenie ratifikácie Parížskej dohody nepatrilo medzi priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ, napriek tomu sa stalo významnou súčasťou programu predsedníctva. Rada EÚ sa rozhodla v septembri 2016 urýchliť priebeh schvaľovania dohody. Súhlas Rady s ratifikáciou dohody mnohí pripisujú Slovensku, ako súčasnej predsedajúcej krajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Parížska dohoda je dohoda v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorá má obmedziť emisie CO2 od roku 2020 a nadviazať tak na Kjótsky protokol. Dohoda bola uzavretá behom klimatickej konferencie v Paríži schválená všetkými 195 zmluvnými stranami a prijatá 12. decembra 2015. K 29. novembru 2016 ju ratifikovalo 114 krajín. Slovensko ratifikovalo Parížsku dohodu ako štvrtá európska krajina 21. septembra 2016. Dôležitým krokom bolo schválenie dohody v Európskom parlamente 4. októbra. Dohodu musia ratifikovať aj samotné členské štáty, niektoré to už urobili pred schválením dohody v EP. Súhlas Rady EÚ s ratifikáciou dohody pritom považuje za úspech aj Donald Tusk: "BratislavaSummit starts to bear fruit: All MS greenlight early EU ratification of #ParisAgreement. What some believed impossible is now real."
Hlavné body dohody sú:
- dlhodobý cieľ udržiavania zvyšovania globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 stupňami Celsia so snahou o čo najvyššie priblíženie k hodnote 1,5 stupňa čo by výrazne znížilo riziko klimatických zmien
- usilovať sa o dosiahnutie globálneho zníženia emisií skleníkových plynov čo možno najskôr, s ohľadom na skutočnosť, že znižovanie bude trvať dlhšie v rozvojových krajinách
- ide o prvú univerzálnu klimatickú dohodu
- pomoc chudobnejším krajinám, žiada sa od rozvinutých krajiny aby poskytli 100 miliárd dolárov ročne pre rozvojové krajiny do 2020. Tento príspevok by mal pomôcť chudobným krajinám bojovať so zmenou klímy a podporiť zelené ekonomiky
- publikovanie cieľov redukovania emisií CO2 - krajiny budú mať za úlohu prípravu, podporu a publikovanie vlastných cieľov redukcie CO2 emisií, tieto ciele budú prehodnotené každých 5 rokov od 2023
- uhlíková neutralita po 2050 avšak pred rokom 2100
- dlhodobý cieľ udržiavania zvyšovania globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 stupňami Celsia so snahou o čo najvyššie priblíženie k hodnote 1,5 stupňa čo by výrazne znížilo riziko klimatických zmien
- usilovať sa o dosiahnutie globálneho zníženia emisií skleníkových plynov čo možno najskôr, s ohľadom na skutočnosť, že znižovanie bude trvať dlhšie v rozvojových krajinách
- ide o prvú univerzálnu klimatickú dohodu
- pomoc chudobnejším krajinám, žiada sa od rozvinutých krajiny aby poskytli 100 miliárd dolárov ročne pre rozvojové krajiny do 2020. Tento príspevok by mal pomôcť chudobným krajinám bojovať so zmenou klímy a podporiť zelené ekonomiky
- publikovanie cieľov redukovania emisií CO2 - krajiny budú mať za úlohu prípravu, podporu a publikovanie vlastných cieľov redukcie CO2 emisií, tieto ciele budú prehodnotené každých 5 rokov od 2023
- uhlíková neutralita po 2050 avšak pred rokom 2100
Slovensko nemalo zaradenú ratifikáciu Parížskej dohody medzi hlavnými prioritami, štyri hlavné priority slovenského predsedníctva boli hospodársky silná Európa, moderný jednotný trh, udržateľná migračná a azylová politika a globálne angažovaná Európa. Aj napriek tomu, že návrh na ratifikáciu Parížskej dohody nepatril medzi priority slovenského predsedníctva, v jeho programe sa nachádzal (.pdf, s. 34). "V nadväznosti na schválenie Parížskej dohody na konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru o zmene klímy sa slovenské predsedníctvo bude zaoberať aj ďalšími aktivitami, ktoré sa týkajú ratifikácie dohody zo strany členských štátov a EÚ. Návrh na ratifikáciu Parížskej dohody za EÚ už bol predložený a slovenské predsedníctvo sa bude snažiť návrh uzavrieť. Osobitnú pozornosť bude predsedníctvo venovať aj koordinácii prípravy pozícií EÚ a samotnej účasti na medzinárodných rokovaniach. Pozícia EÚ na rokovanie 22. konferencie strán Rámcového dohovoru o zmene klímy v Maroku bude schválená vo forme záverov Rady".
Štátny tajomník ministerstva zahraničných veci a európskych záležitostí Ivan Korčok označil schválenie Parížskej dohody za historický moment pre Európsku úniu a tiež za významný úspech slovenského predsedníctva.
Dohoda vstúpila do platnosti 4. novembra 2016. Od 7. novembra sa konala klimatická konferencia v Maroku, na tejto konferencii sa debatovalo o stanovení presných detailov dohody.
Dohoda vstúpila do platnosti 4. novembra 2016. Od 7. novembra sa konala klimatická konferencia v Maroku, na tejto konferencii sa debatovalo o stanovení presných detailov dohody.
Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2016