Predseda vlády Robert Fico počas svojich troch vlád (2006-2010, 2012-2016, 2016 - ) čelil kritike zo strany opozície v otázkach zavedenia eura a následného konverzného kurzu, ako aj v otázkach rozpočtu a rozpočtového deficitu. V roku 2014 však skutočné výdavky štátneho rozpočtu presiahli výšku v schválenom rozpočte, a preto hodnotíme výrok Roberta Fica ako nepravdivý.

Počas parlamentnej Hodiny otázok v marci 2008 Fico presvedčivo obhajoval zavedenie eura, ktoré má podľa neho "viac výhod ako nevýhod". Atmosféru pred prijatím eura v roku 2009 nazval predseda vlády "jednou špinavou politickou hrou". Na druhej strane však uviedol, že opozícia sa spolieha na negatívne dopady eura na obyvateľstvo, čím by mohli poškodiť reputáciu vlády, ktorá prijatie eura vehemetne presadzuje. Vytvorenie koalície Smer-SD/SNS/ĽS-HZDS v roku 2006 podľa "opozičných prognóz" ohrozilo prijatie eura v plánovanom termíne.

Slovenská koruna vstúpila do kurzového mechanizmu ERM 2 v novembri 2005 s centrálnou paritou na úrovni 38,455 SKK/EUR. Jej sústavné posilňovanie vyvolalo zmeny centrálnej parity, ktorá revalvovala dvakrát, a to poslednýkrát v máji 2008 na úroveň 30,126 SKK/EUR. Predseda vlády označil kurz za "optimálny" a minister financií Počiatek za "úspech pre ľudí" a "dobrú správu pre spoločnosť", keďže kurz nepoškodzuje podnikateľský sektor. Naopak podpredseda KDH Július Brocka vyjadril celkové sklamanie s prijatím eura, ktorým Slovensko podľa neho stratí výhodu oproti bohatším krajinám EU. Taktiež vtedajší predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš nezaprel sklamanie nad konverzným kurzom, ktorý by mohol byť o korunu nižší.

Procedúra nadmerného deficitu sa v prípade Slovenska začala v roku 2009, keď deficit verejných financií dosiahol 6,3%. Postup pri nadmernom deficite je súčasťou nápravnej časti Paktu stability a rastu v prípade, keď deficit verejných financií prekročí 3 % HDP. O začatí tohto procesu rozhoduje Rada EÚ za základe odporúčania Európskej komisie. Dotknutý štát spravidla dostane nápravné odporúčania a termín dokedy ich musí prijať. Podľa Európskej komisii Slovensko malo znížiť deficit do roku 2013, čo sa slovenskej vláde podarilo aj napriek tomu, že opozícia bola voči tomuto termínu skeptická. „Realita je taká, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa výrazne zhoršuje a nevytvárajú sa podmienky a predpoklady na udržateľnosť verejných financií, prílev investícií a udržateľný rast ekonomiky a zamestnanosti," povedal Ivan Mikloš, bývalý minister financií a poslanec SDKÚ ešte v roku 2009. V roku 2013 sa však deficit štátneho rozpočtu dostal na hodnotu 2,8 % HDP a následne v roku 2014 Slovensko bolo vyradené z procedúry nadmerného deficitu.

V roku 2013 si aj štátny rozpočet vyslúžil pestrú kritiku opozície, ktorá ho označila za "antisociálny", "nesplniteľný", "nereálny" či "postavený na vode". Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo vyčítal zvyšovanie daní, zatiaľ čo Béla Bugár spochybnil udržateľnosť deficitu HDP na 3%, keď skonštatoval, že Smer rieši problémy "vytváraním ďalších problémov". Poslanec za SDKÚ Viliam Novotný kritizoval naprojektované príjmy do zdravotníctva a chýbajúce financie na vývoj hospododárenia verejných nemocníc. Beblavý, na druhej strane, podotkol, že zvyšovaním daní a odvodov bude viesť k "trvalej bolesti" a spomaleniu rastu životnej úrovne občanov. Napriek tomu na prahu roku 2014 deficit štátneho rozpočtu bol o jednu miliardu nižší než plánovaný. Na margo úspešnosti naplnenia rozpočtu sa Robert Fico vyjadril: "Splnili sme cieľ zastaviť 5 až 10 % daňových únikov a verím, že tento boj bude rovnako úspešný aj v tomto roku.“

Rovnako aj predstavený rozpočet na rok 2014 sa nevyhol tvrdej kritike opozície, ktorá ho opäť považovala za neudržateľný. Bývalý minister financií Ivan Mikloš kritizoval negatívne dopady rozpočtu na rastúcu nezamestnanosť a "žmýkanie" malých podnikateľov zavedenými daňovými licenciami. Ficovu vládu nazval nekompetentnou a bezradnou. Opozícia zároveň priznala, že daňovými reformami si polepšia veľké firmy a "oligarchovia", zatiaľ čo malé podniky si pohoršia. Béla Bugár však pripomenul, že Fico svoje sľuby o nezvyšovaní daní nedokázal splniť. Naopak, podľa ministra financií Petra Kažimíra schválený rozpočet vytváral predpoklady pre znižovanie deficitu a zároveň pre podporu ekonomického rastu, rastu zamestnanosti a zlepšovanie životnej úrovne.

Ani rozpočet na rok 2015 sa neobišiel bez výhrad opozície. Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka odpustenie odvodov zamestnancov s malými príjmami či zvyšovanie platov vo verejnej správe predstavovali rizikové výpadky vo verejných príjmoch, čím označuje schválený rozpočet za "nezodpovedný". Navyše rozpočet nebral podľa neho do úvahy neočakávané možné výdavky spojené s krízou na Ukrajine. Mimo iného kritizoval Ficovu vládu za ponechanie 20% DPH, ktorá mala byť len dočasnou náhradou za 19% DPH. 

Strana SaS nešetrila kritikou ani pri ukážke rozpočtu na rok 2016. V júli 2015 počas krízy v Grécku Eugen Jurzyca podotkol, že Grécko by malo byť "mementom" pre slovenskú vládu, ktorá odkladá konsolidáciu verejného dlhu na nasledujúce roky. Aj líder KDH Ján Figeľ vyjadril nespokojnosť s rastúcim verejným dlhom, ktorý by mal narásť o vyše miliardu. "Za tento dlh nebudú ručiť politici strany Smer, ale ľudia na Slovensku, ktorí ho budú musieť splácať zo svojich daní v ďalších rokoch," dodal Figeľ. V rámci hlasovania o rozpočte prešli aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ale žiaden z nich však nebol opozičný. KDH napríklad navrhovala prehodnotiť efektivitu účasti orgánov v medzinárodných organizáciách, posilniť resort školstva presunom 55 mil. eur či venovať 440 tis. eur na opravy prezidentského paláca počas slovenského predsedníctva v Rade EU.

Na základe údajov o štátnom rozpočte je možné uviesť, že skutočný deficit štátneho rozpočtu Ficovej vlády bol v súlade so schváleným deficitom vo všetkých rokoch okrem roku 2014, kedy deficit prekročil stanovenú výšku o takmer 1,7 mld. eur. Teda v roku 2014 mohol byť, na základe Ficových slov, štátny rozpočet "nereálny". V ostatných rokoch bol skutočný deficit takmer o miliardu nižší než predpokladaný v schválenom rozpočte.

Pre presnosť je nutné uviesť, že Fico nespomína o aký rozpočet sa jedná. Tu predpokladáme, že spomína štátny rozpočet, ktorý parlament schvaľuje každý rok na nasledújuci rok, nie rozpočet verejnej správy.