Koaličná rada by sa mala podľa koaličnej zmluvy schádzať raz za mesiac, v prípade potreby aj častejšie. Zápisnice alebo iné záznamy o priebehu týchto rokovaní neexistujú, preto nemôžeme posúdiť priebeh rokovania. Koaličná rada sa mala zaoberať kauzou Kaliňáka 13. júna 2016. Na tlačovej konferencii po rokovaní boli novinárom predložené dokumenty, ktorých mal predložiť minister vnútra aj koaličným partnerom. Rokovanie skončilo s vyhlásením, že koaliční partneri Kaliňákovi dôverujú. Nevieme hodnotiť, či boli novinárom predložené všetky, a tie isté dôkazy ako koaličným partnerom, ani to, či rozhodnutie koaličných partnerov vzniklo len na základe týchto dokumentov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Koaličná rada o kauze Bašternák rokovala 13. júna 2016. Za SMER boli prítomní Robert Fico, Robert Kaliňák a Marek Maďarič. Strana Most-Híd zastupovala štvorčlenná skupina v zložení Béla Bugár, Lucia Žitňanská, Gábor Gál a László Sólymos. Za SNS bol prítomný Andrej Danko, Anton Hrnko a Tibor Bernaťák, za Sieť Radoslav Procházka, Igor Janckulík a Eduard Adamčík. Rokovanie koaličných strán trvalo viac ako dve hodiny a výsledkom bolo vyhlásenie, že strany dôverujú Kaliňákovi. Na tlačovej konferencii potom, boli predložené materiály, ktoré mali byť predložené aj koaličným partnerom. Ku kauze sa vyjadril na mieste len Béla Bugár, ten svoj názor povedal už pred rokovaním: "To, čo tvrdí opozícia, z tých dokumentov nevyplýva. Z týchto dokumentov nevyplýva, že by (Robert Kaliňák, pozn.) mal blízky vzťah s Bašternákom". Mediálne informácie tak potvrdili, že isté dokumenty boli predložené koaličným partnerom, avšak nemôžeme hodnotiť, či rozhodnutie o dôvere padlo len na základe týchto dôkazov.

Koaliční partneri takto ministra vnútra podržali, avšak ozývajú sa aj také hlasy, ktoré s postupom a konaním ministra spokojní nie sú. V rozhovoru pre SME z októbra 2016 povedala Lucia Žitňanská na margo prípadu toto: "Myslím si, že situácia sa dostala do polohy, že také rozhodnutie (odstúpenie, pozn.) by bolo namieste. V záujme dôveryhodnosti inštitúcií a polície ako takej. Jedna vec sú fakty, druhá vec je konflikt záujmov a tretia vec je, že jednoducho v istej situácii, keď nedôvera presiahne hranicu a začína to ubližovať inštitúcii ako takej, tam už potom bez ohľadu na oprávnenosť alebo neoprávnenosť konkrétnych výčitiek je asi namieste uprednostniť záujem dôveryhodnosti inštitúcií.“

Poslankyňa za Sieť, Alena Bašistová svoj nesúhlas vyjadrila aj na hlasovaní o dôvere Kaliňákovi na mimoriadnej schôdzi v septembri. Na novinársku otázku povedala: "Môj postoj odzrkadľuje zmiešané pocity z toho, či má pán minister zotrvať vo svojej funkcii (...) vzhľadom na informácie, ktoré pribúdajú v kauzách, ktoré hýbu spoločnosťou (...) by som na jeho mieste nad odstúpením uvažovala." Potom, ako na sneme Siete zvolili novú predsedu, dával Procházka rozhovor pre Hospodárske noviny, kde sa vyjadril aj ku Kaliňákovi. Ako zdôrazňoval, hovorí len vo vlastnom mene. "Bašternáka nepoznám. Ale môj osobný pocit a môj hodnotiaci úsudok je, že je to regulárny dépeháčkový podvodník, ktorý by mal sedieť. (...) Ja mám Kaliho rád ako človeka. Bodka. To, že je politicky odpísaný, je podľa mňa dnes zrejmé aj jemu samému."

O postoji ostatných koaličných poslancov k danej kauze sa dá viac dozvedieť z výsledkov hlasovaní na mimoriadnych schôdzach k odvolaniu Kaliňáka. Tieto prebehli 7. júna a 23. septembra 2016. Podľa hlasovacích schém dostupných na stránkach Rady môžeme vidieť ako hlasovali jednotliví koaliční poslanci. V prvom pokuse hlasovalo za odvolanie Kaliňáka 58 poslancov. V druhom termíne za odvolania ministra vnútra hlasovalo 40 poslancov, 78 bolo proti. Čo sa týka koaličných partnerov, Bélu Bugára, Andrej Danka a vtedajšieho predsedu strany Sieť Radoslava Procházku, všetci traja v otázke vyjadrenia nedôvery ministrovi Kaliňákovi hlasovali proti, čím mu vyjadrili ich podporu.