Je pravdou, že  Ústava konkrétne vymedzuje právomoci iba v prípade prezidenta. Postavenie prezidenta v parlamentných systémoch je tiež slabé oproti iným systémom a oproti premiérovi má menej kompetencií. Prislúchajú mu však niektoré výkonné právomoci a teda sa nedá tvrdiť, že by mal premiér výlučnú zodpovednosť za všetko. Výrok hodnotíme zavádzanie.

Ústava vymedzuje právomoci iba v prípade prezidenta. Politický systém Slovenskej republiky je parlamentný, čo v rámci právomocí znamená prakticky slabšie postavenie prezidenta v porovnaní so systémom semiprezidentským alebo prezidentským. Prezident má na Slovensku skôr reprezentatívnu úlohu. Niektoré jeho kompetencie navyše vyžadujú kontrasignáciu vlády. Má však aj exekutívne kompetencie, pri ktorých nemôže vláda ani národná rada konať bez neho. Okrem menovacej právomoci, má právo veta, je veliteľom ozbrojených síl, môže za určených podmienok rozpustiť NRSR,vymenováva a odvoláva členov vlády, vypovedá vojnu na základe rozhodnutia NRSR, vyhlasuje mobilizáciu na návrh vlády, prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatickým misií. Rolu a dôležitosť prezidenta stanovuje prvý bod článku 101 Ústavy: "Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi."

Už spomínané kompetencie stanovuje článok 102 Ústavy, podľa ktorého prezident:
"a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy (...)
d) zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky (...)
f) podpisuje zákony,
g) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky,(...)
j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie,
k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl (...)
l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia národnej rady slovenskej republiky
m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie (...)
n) vyhlasuje referendum,
o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon (...)
r) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh"

Medzi kompetencie predsedu vlády patrí riadenie činnosti vlády, zvolávanie a vedenie schôdzí vlády, môže podať návrh na vymenovanie alebo odvolanie členov vlády, podpisuje zákony a nariadenie vlády, môže zastupovať prezindenta SR vo výkone niektorých právomocí pokiaľ nie je riadne ustanovený. Pri domácich a medzinárodných podujatiach určuje protokol poradie ústavných činiteľov, ktorý by sa mal rešpektovať. Toto poradie zdôrazňuje reprezentatívnu úlohu prezidenta. Na prvom mieste je prezident, za ním nasleduje predseda NRSR a až na treťom mieste sa nachádza premiér.

Fico vyčítal preceňovanie kompetencií prezidenta Kiskovi už počas predvolebnej kampane, kedy sa k tomuto konštatovaniu pripojili aj niektorí politologóvia. 

Nedávno túto tému opäť otvoril pri príležitosti postoja k migračnej kríze kedy povedal,  že „prezident Kiska nenesie zodpovednosť zabbezpečnosť Slovenskej republiky, znáša ju vláda (...)bV tom je ten rozdiel.bPán prezident nemá žiadne ústavné oprávnenia“. 

V nedávnom rozhovore pre Trend Kiska priznal, že ako prezident zažíva sklamanie zo sily kompetencií, vyjadruje sa, že kompetencie prezidenta sú podľa neho dostatočné a odmieta ich posilnenie. Premiérov častý argument o tom, že prezident nenesie reálnu zodpovednosť za riadenie krajiny budil pozornosť aj novinárov, venovali sa tomu napríklad v Denníku N.