Spojené štáty americké dlhodobo prispievajú do rozpočtu Severoatlantickej aliancie najväčším podielom financií. Táto suma je trojásobne vyššia, ako tá, ktorou prispievajú krajiny Európy dokopy. Tie málokedy dodržia stanovenú hranicu 2 % HDP, za čo sú v zámorí často kritizované. Výrok Roberta Fica teda hodnotíme ako pravdivý.

Príspevky od členských štátov NATO sú určené na zaistenie chodu organizácie. Tieto náklady rozdeľujeme na priame a nepriame. Priame finančné príspevky sú tie, ktoré putujú do spoločného rozpočtu NATO a delia sa na civilné, vojenské a investičné. Väčšiu časť výdavkov tvoria nepriame náklady a patrí sem nákup vojenskej výzbroje a výstroje. Konkrétna výška výdavkov bude odpočítaná od národných obranných rozpočtov jednotlivých členských krajín. Suma, ktorou sú členovia povinní prispieť do rozpočtu NATO, je vypočítaná z hrubého domáceho produktu krajiny. Členské štáty sa dohodli na minimálnom príspevku do národnej obrany, v rámci nepriamych príspevkov do NATO a stanovili túto hranicu na 2 % HDP. Slovensko je členom NATO od roku 2004, záujem o vstup do aliancie deklarovalo ustanovením Slovenskej republiky 1. januára 1993. Od 1993 však Slovensko splnilo cieľ výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP len trikrát: v rokoch 1995, 1996 a 1997 (2,5 % v roku 1995, 2,33 % v roku 1996 a 2,1 % v roku 1997). V roku 2016 Slovensko investovalo na nepriamych výdavkoch 1,16 % HDP čo zodpovedá 936 miliónom eur, teda 1,024 miliardy dolárov (.pdf, s.4). 

Dlhodobo sú Spojené štáty americké najvyšším prispievateľom do rozpočtu NATO. V roku 2014 prispeli rekordnou čiastkou 582 miliárd dolárov, čo je skoro trikrát viac, ako prispeli všetky štáty EÚ. Odhaduje sa, že príspevok USA za rok 2016 bude 664, 058 miliard dolarov zatiaľ čo predpokladaný výdaj štátov EÚ bude 238,844 miliard. V roku 2016 okrem Ameriky len štyri krajiny prekročia limit 2 %, bude to Grécko, Veľká Británia, Estónsko a Poľsko (kde sa predpokladá príspevok vo výške presne 2 %). (.pdf, str.4)

Prikladáme tabuľku, vypracovanú na základe výročnej správy NATO, ktorá dokazuje, že USA nesie hlavnú ťarchu v otázke finančných príspevkov do NATO.

Čo sa týka kritiky USA voči ostatným štátom, ide skutočne o dlhodobú kritiku. V roku 2010 uverejnili CBS news vyjadrenie Roberta Gatesa z amerického obranného úradu, ktorý kritizuje disproporčné financovanie NATO. Andrew Bacevich z Bostonskej univerzity sa pre rovnaký portál vyjadril, že Amerika utráca na obrane toľko financií, čo ostatné štáty dokopy.

Pravidelným kritikom financovania NATO je aj americký prezident Barack Obama, ktorý minulý rok vyzval bývalého premiéra Veľkej Británie Davida Camerona, k udržaniu dvojpercentnej podpory NATO. Podľa denníku the Telegraph sa Obama obáva oslabenia organizácie v dôsledku nedodržania stanoveného príspevku. Na druhej strane Obama pochválil Grécko, ktoré napriek ekonomickej kríze prispieva do rozpočtu NATO 2,4 % HDP. Prezident zároveň vyzval európske krajiny k vyššiemu podielu na obrane NATO. Podľa portálu aktuálne generálny tajomník NATO Jens Stolenberg kontaktoval novozvoleného prezidenta Trumpa a zhodli sa na nutnosti zvyšovania príspevkov členských štátov do rozpočtu organizácie.

Aj Wall Street Journal spomína Stoltenbergovu kritiku príliš malých príspevkov členských štátov, ku kritike sa pridáva napríklad aj US Air Force Secretary Deborah Lee James a senior analytik NATO Claire Craanen.