Andrej Danko
SNS
... teraz prezidentská kancelária dokonca dáva návrh na disciplinárne konanie samotných sudcov..
13.11.2016
Prezident Andrej Kiska požiadal o disciplinárne konanie pre troch ústavných sudcov. Podľa Andreja Kisku senát sudcu Ľalíka mu nedal možnosť sa vyjadriť, kedy súd rozhodoval o sťažnostiach kandidátov na ústavných sudcov. Sťažnosti sú podané na prezidenta z dôvodu nevymenovania kandidátov do funkcie. Senát takto vynechal jeden krok porcesu,. kedy mal umožniť prezidentovi vyjadriť sa ku konaniu (tak ako v minulosti túto možnosť dostal Ivan Gašparovič). Prezident požaduje, aby sudcovia zo tohto senátu v spore o vymenovanie sudcov už ďalej nerozhodovali. Výrok Andreja Danka je preto pravdivý.
Senát ústavného súdu v zložení Milan Ľalík, Peter Brňák a Marianna Mochnáčová prijal zopakovanú sťažnosť neúspešných kandidátov na post ústavných sudcov. Pred prijatím pritom mali dať možnosť vyjadriť sa prezidentovi k veci. Senát pritom prijal aj sťažnosť kandidáta Jána Bernáta, ktorý už však svoju sťažnosť v roku 2015 stiahol. Stalo sa tak potom, ako III. senát ústavného súdu rozhodol o sťažnosti trojice neúspešných kandidátov na ústavných sudcov a o sťažnosti dvojice Bernát a Volkai mal rozhodovať iný senát. Prezident preto pochybuje o tom, či s Bernátovou novou sťažnosťou mal senát vôbec zaoberať. Prezident ešte v 2015 namietal proti rozhodnutiu III. senátu, lebo ústne a písomné znenia rozhodnutia sa líšili, senát na to reagoval takto: "Pokiaľ ide o výhrady k zneniu odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu v danej veci, podľa vyjadrenia členov III. senátu ústavného súdu písomné vyhotovenie nálezu doručené prezidentovi Slovenskej republiky a ostatným účastníkom konania, ktorého znenie je vždy rozhodujúce, nie je v zásadnom rozpore s ústnym vyhlásením nálezu."
Teraz ústavný súd obišiel Andreja Kisku a ten sa dožaduje
disciplinárneho konania vo veci zaujatosti senátu v tomto prípade, informuje o tom tlačová správa ústavného súdu: "...bol 2. novembra 2016 ústavnému súdu doručený podnet prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči členom I. senátu ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi, Marianne Mochnáčovej a Petrovi Brňákovi. Ústavnému súdu bola zároveň v ten istý deň (2. novembra 2016) ako príloha k podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania doručená námietka predpojatosti podaná prezidentom Slovenskej republiky voči členom I. senátu ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi, Marianne Mochnáčovej a Petrovi Brňákovi".
Kiska odmietol minulý rok vymenovať sudcov z piatich kandidátov, z toho dvaja v priebehu sťažnosť stiahli, ale súd naďalej tvrdil, že Kiska musí vybrať z tých piatich, zároveň odmietli Kiskovu žiadosť o výklad ústavy či musí, alebo nemusí niekoho z kandidátov vybrať.
Kiska odmietol minulý rok vymenovať sudcov z piatich kandidátov, z toho dvaja v priebehu sťažnosť stiahli, ale súd naďalej tvrdil, že Kiska musí vybrať z tých piatich, zároveň odmietli Kiskovu žiadosť o výklad ústavy či musí, alebo nemusí niekoho z kandidátov vybrať.
Boli vybraní
dvaja noví kandidáti, Mamojka (ex-poslanec Smeru) a poslankyňa Smeru
Laššáková. Oboch Kiska odmietol vymenovať. V septembri sudcovia, ktorých
Kiska odmietol vymenovať podali sťažnosť na ústavný súd, pridala sa aj
Laššáková, ich sťažnosti spojili do jedného konania, ako uvádza Denník N v chronológii sporu.
Spor prezident - ústavný súd začal v roku 2013, keď vtedajší prezident Ivan Gašparovič nevymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Ten vtedy podal sťažnosť na ústavný súd. Predtým ako sa rozhodlo, či sa bude súd vecou zaoberať, mal sťažnosť k dispozícii Gašparovič. Mohol sa k veci vyjadriť a reagovať na možnú zaujatosť sudcov. Tak vznikol spor, ktorý ukončil až Andrej Kiska vo funkcii prezidenta. Kiska stiahol námietky zaujatosti sudcov a ústavný súd rozhodol, že Čentéšove práva boli porušené.
Dátum zverejnenia analýzy:
14.11.2016