Slovensko uznalo genocídu Arménov uznesením Národnej rady SR 30. novembra 2004, stalo sa tak na návrh poslanca Františka Mikloška. V roku 2004 takúto deklaráciu vydal argentínsky senát v marci a dolná komora v Kanade (House of Commons) v apríli. Po uznesení slovenského parlamentu v novembri rezolúciu k arménskej genocíde vydal aj holandský parlament, v decembri 2004. Zo štyroch krajín, ktoré k uznaniu genocídy Arménov pristúpili v roku 2004, bolo Slovensko treťou v poradí. Eviduje sa 26 krajín, ktoré túto genocídu v nejakej forme uznali, prvou krajinou bol Uruguaj ešte v roku 1965. Potom postupne pribúdali krajiny, ktoré takouto formou tento vojnový zločin odsúdili: Cyprus, USA, Európsky parlament, Argentína, Rusko, Grécko, Kanada, Libanon atď. Niektoré parlamenty rezolúcie vydávajú opakovane, napríklad samotný Európsky parlament, ktorý prvýkrát vydal rezolúciu v roku 1987, potvrdil to v roku 2015. Nemecký parlament vydal uznesenie ku genocíde Arménov v roku 2005, rezolúciu vydali aj v roku 2016. Z uvedeného je jasne vidieť, že či už interpretujeme Dankov výrok tak, že sledujeme poradie Slovenska len medzi krajinami, ktoré genocídu uznali v roku 2004 (tretí zo štyroch), alebo naopak, poradie zo všetkých štátov (15. v poradí), tak Slovensko je síce jednou z mála krajín, ktoré genocídu uznali, avšak nie je medzi prvými. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.

Počas prvej svetovej vojny došlo k zavraždeniu približne 1,5 milióna Arménov na území Osmanskej ríše. Došlo k systematckému prenasledovaniu, vyvraždeniu alebo k hromadným deportáciam kresťanských Arménov. Turecko genocídu Arménov neuznáva.
V Nemecku sa rezolúcia prijala v 2016 napriek ráznemu odporu tureckej strany, Nemecko si vyslúžilo od Turecka ostrú kritiku a Ankara odvolala svojho veľvyslanca z Nemecka. Vyhlásenie Nemecka pritom obsahuje aj sebakritiku a vysporiadanie s vlastnou minulosťou práve z dôvodu, že počas prvej svetovej vojny Nemecko a Osmanská ríša boli spojenci: "Germany - at the time an ally of the Ottomans - bears some guilt for doing nothing to stop the killings. (...) Many of the speeches in parliament focused on German responsibility in the 1915 killings. At the time, the German empire was a military ally of the Ottomans, and is accused of knowing about the massacres and not doing anything to prevent them. So for many Germans this resolution is about facing up to German historical guilt - something modern Germany is founded upon. " (zdroj: BBC)