V júni 2016 schválil Spolkový snem v Nemecku rezolúciu, v ktorej snem označil masové zabíjanie vykonané Osmanskou ríšou na arménskom obyvateľstve v roku 1915 za genocídu. Ide pritom o opakované vyhlásenie, v roku 2005 už nemecký parlament takú rezolúciu schválil. V apríli roku 2015 hlasoval za obdobnú rezolúciu aj Európsky parlament, ktorý masaker Arménov spred storočia označil za genocídu krátko po tom, ako tak urobil pápež František. EP tak potvrdil svoje pôvodné vyjadrenie z roku 1987.  Výrok Danka považujeme za pravdivý, keďže Nemecko je zatiaľ poslednou krajinou, kde sa vydával (alebo sa obnovil) takýto dokument.

Udalosti v roku 1915 na území Osmanskej ríše znamenali stratu životov približne 1,5 milióna Arménov, hoci Turecko priznáva asi 250 000 mŕtvych, údajne padlých v prvej svetovej vojne. Rok 1915 bol vyvrcholením systematického prenasledovania kresťanských Arménov, ktoré bolo sprevádzané vyvražďovaním a hromadnými deportáciami. Ako sa po vyhlásení nemeckým parlamentom písalo v denníku Pravda: „Masakre Arménov počas prvej svetovej vojny za genocídu oficiálne uznali viac ako dve desiatky krajín, vrátane Francúzska, Ruska alebo Argentíny. Príslušnú rezolúciu prijal aj Európsky parlament a o genocíde hovoril vlani aj pápež František.“

Pápež František v roku 2015 zopakoval slová zo spoločnej deklarácie Jána Pavla II. a Karekina II, (kto je hlavou Arménskej apoštolskej cirkvi) z roku 2001: "The extermination of a million and a half Armenian Christians, in what is generally referred to as the first genocide of the twentieth century, and the subsequent annihilation of thousands under the former totalitarian regime are tragedies that still live in the memory of the present-day generation." Pápež František vyvolal pozornosť aj v tomto roku, kedy počas svojej návštevy v Arménsku opäť označil vyvraždenie Arménov ako genocídu. Turecko na to reagovalo, že pápež nie je objektívny v tomto názore a že nepopisuje skutočnosť.

V Nemecku sa rezolúcia prijala napriek ráznemu odporu tureckej strany. Turecko akékoľvek zmienky o genocíde odmieta. Po vyhlásení výsledkov hlasovania o rezolúcii si Nemecko vyslúžilo od Turecka ostrú kritiku a Ankara odvolala svojho veľvyslanca z Nemecka. Vyhlásenie Nemecka pritom odkazuje aj sebakritiku a vysporiadanie s vlastnou minulosťou v zmysle, že Nemecko nepomohlo Arménom: "Germany - at the time an ally of the Ottomans - bears some guilt for doing nothing to stop the killings. (...) Many of the speeches in parliament focused on German responsibility in the 1915 killings. At the time, the German empire was a military ally of the Ottomans, and is accused of knowing about the massacres and not doing anything to prevent them. So for many Germans this resolution is about facing up to German historical guilt - something modern Germany is founded upon. " (zdroj: BBC)

Reakcia Turecka na rezolúciu EP znela: „Jedným uchom dnu a druhým von.“

Slovenská republika uznala genocídu na arménskom obyvateľstve ešte v roku 2004 spolu s 25 ďalšími krajinami ako Kanada, Francúzsko, Rusko alebo Poľsko. Česko a Maďarsko zatiaľ takto neučinilo. Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá uznala arménsku genocídu, je skutočne Nemecko, vyplýva to zo stránky s deklaráciami a rezolúciami vydanými jednotlivými štátmi v súvislosti s týmto zločinom.