Správa ministerstva financií z roku 2005 hovorí o daňovej reforme:,,Z hľadiska príjmov verejných financií bola daňová reforma zo začiatku koncipovaná tak, aby sa celkový výnos daní bez reformy rovnal približne celkovému výnosu po reforme. Z krátkodobého hľadiska teda dominoval cieľ fiškálnej neutrality, čo bolo v súlade s konsolidačným programom vlády."

Cieľ fiškálnej neutrality sa vláde podarilo dosiahnuť, keďže v nasledujúce roky sa podiel daňových príjmov na HDP dramaticky nezmenil. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené príjmy z daní ako podiel HDP pred a po reforme (tabuľka prevzatá z Rovná daň na Slovensku, funguje to!). V kontexte daného výroku nás zaujímajú hlavne dane z príjmov a dane z príjmov právnických osôb (čiže dane zo zisku). Z údajov je vidieť, že percentuálny podiel daní na HDP sa výrazne nemenil.



V Miklošovej analýze (Rovná daňna Slovensku, funguje to!) sa ďalej píše: "Najdynamickejší bol rast výnosu dane zo zisku (dane z príjmu právnických osôb), kde došlo k nárastu o 70,9 % v bežných cenách a o 54,1 % v cenách stálych. Už  v prvom roku reformy sa na tejto dani vybralo viac, ako v poslednom roku pred reformou, napriek poklesu sadzby dane z 25 % na 19% (...) Ani pri dani zo zisku, ktorá je práve predmetom kritiky ohľadom tzv. daňového dumpingu, či údajnej nekalej daňovej konkurencie, nedošlo k poklesu, naopak k nárastu. Kým v roku 2003 sme na tejto dani pri 25 % sadzbe vybrali 32,016 mld. Sk, v roku 2004 pri 19 % sadzbe 33,164 mld., teda o vyše 1,1 mld. Sk viac. Naviac, pri priamych daniach nemožno vyvodzovať žiadne zásadné závery len z porovnávania daňových sadzieb. Skutočný výnos týchto daní, najmä dane z príjmu právnických osôb, totiž závisí aj od šírky daňového základu a množstva výnimiek a iných možností s využitím ktorých sa dá zo zdanenia unikať."

Z údajov Finančnej správy SR o dane z príjmov právnických osôb je vidno, že v roku 2004, čiže po znížení sadzby na 19 %, vybralo sa väčší balík peňazí. Objem príjmu štátu z tejto dane sa zvyšoval každým rokom, až do finančnnej krízy. V roku 2005 sa vyzbieralo o 41,9 % viac, ako v roku 2004, v roku 2006 výnosy narástli o 12,33 % oproti roku 2005 a v roku 2007 došlo k ďalšiemu nárastu vo výške 10, 94 % oproti prechádzajúcemu roku. Pri porovnaní výnosov z roku 2004 a 2007 preto môžeme hovoriť o nárastu vo výške 76 %.



Miera rastu HDP pritom v týchto rokoch, aj keď bola vysoká, nebola až taká vysoká ako rast výnosov dane z príjmu.



Na pozitívny vplyv daňovej reformy Richard Sulík niekoľkokrát už upozorňoval, napríklad vo svojom vystúpení v rozprave v roku 2012, kedy argumetnoval proti vládnemu návrhu o zmenách v daňovaní príjmov. Úspech daňovej reformy ilustroval objemom príjmov práve z dane zo zisku: "Tak v roku 2004 bol plánovaný výnos na úrovni 22, skutočnosť bola 29. Toto bol prvý efekt rovnej dane, daňovej reformy a pri dani z príjmov právnických osôb výnos neklesol. Rok na to, rok 2005, odhadovaný výnos bol na úrovni 30 miliárd korún (...), ale skutočný výnos bol na úrovni 42. (...) v roku 2006 plán bol 36 miliárd korún, ale výnos bol 47. Čiže naďalej silný rast dane z príjmov právnických osôb. V roku 2007 rátalo sa s 50 miliardami korún na výnose príjmov z daní právnických osôb, skutočnosť bola opäť vyššia, 52. Tu sa už blížime pomaly k zdvojnásobeniu výnosov. Rok 2008, posledný rok pred krízou, rátalo sa s výnosom 58 miliárd korún, skutočný výnos, opäť bol výrazne vyšší, 64, toto bol aj zároveň posledný rok pred zavedením eura, 64 miliárd korún, rok, čo rok rástli niekoľko rokov po sebe prudko výnosy dane z príjmov právnických osôb a behom piatich rokov od zavedenia rovnej dane sa u právnických osôb tieto výnosy zdvojnásobili, viac ako zdvojnásobili."

Daná daňová reforma naozaj slovenskej ekonomike veľmi pomohla, bola dôsledkom významnej dinamiky rastu ekonomiky a prispela k tomu, že Slovensko ako druhá postkomunistická krajina bolo schopné prijať euro.Navyše daňová reforma spolu s ďalšími v roku 2004 zvýšili príťažlivosť Slovenska (.pdf) v oblasti prílivu zahraničných investícií a rovnako Slovensko dosiahlo vyššie hodnotenie ratingovými agentúrami. 

Ivan Mikloš za túto reformu v roku 2005 získal v Bruseli ocenenie TAE Awards 2005 a to najmä vďaka tomu, že podla asociácie sa Slovensko stalo príkladným členom EÚ s udržateľným hospodárskym rastom, zvyšovaním zamestnanosti a celkovej životnej úrovne.