Sulík svojím výrokom pravdepodobne referuje k dorovnávaniu priamych platieb, ktoré predstavujú základnú podporu príjmov poskytnutú poľnohospodárom na kompenzáciu za tovar a služby, ktoré oni poskytujú verejnosti. Je to nástroj, ktorý má za cieľ znížiť najväčšie rozdiely v úrovniach podpory, ktorú poľnohospodári v EÚ dostávajú. Členské krajiny s aktuálnou úrovňou priemerných platieb (EUR/ ha) pod 90 % priemeru EÚ majú svoj balík postupne navyšovať do roku 2019- a to o 1/3 rozdielu medzi ich súčasnou mierou a 90 % priemeru EÚ (.pdf, str 72). Je to reforma, na ktorej sa ministri poľnohospodárstva dohodli už v septembri 2013, Rada EÚ ju prijala v decembri 2013 pod názvom Spoločná poľnohospodárska politika. V roku 2013 bol ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek za Smer-SD, koho výrok o dohode ministrov sme v minulosti overovali. Je pravda, že priame platby sa majú dorovnávať, avšak nenašli sme informáciu o tom, že v akom časovom horizonte sa tento cieľ má naplniť. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

V roku 2013 došlo k zatiaľ poslednej veľkej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Súčasťou tejto reformy bolo lepšie zacielenie podpory príjmov poľnohospodárom, väčšia rovnomernosť pri rozdeľovaní podpory či „ekologizácia“ poľnohospodárskych platieb. Väčšina nových pravidiel však začala platiť až od roku 2015. 

Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2014 – 2020 sa skladá z dvoch pilierov. Prvým z nich je financovanie z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Ten pokrýva základnú platbu, platbu za dobré poľnohospodárske postupy, redistributívnu platbu, schému pre mladých poľnohospodárov, schému pre malých poľnohospodárov a dobrovoľne viazané podpory. Všetky opatrenie prvého piliera sú pre členské štáty povinné a nevyžadujú spolufinancovanie zo strany členských štátov. Pilier číslo dva je financovaný prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a zabezpečuje zdroje pre poľnohospodárov, potravinárov a lesníkov. Opatrenia v rámci tohto piliera sú, narozdiel od prvého, dobrovoľné a spolufinancované národnou úrovňou.
 

Dotácie pre poľnohospodárov sa skladajú z niekoľkých položiek. Základom je jednotná priama platba na plochu (SAPS). Poľnohospodári môžu ďalej získať dotácie ak príjmu ekologické opatrenia alebo hospodária v znevýhodnených oblastiach. 

Medzi členskými štátmi stále existujú nerovnosti v úrovniach priamych platieb, pričom staré členské štáty majú vyššie dotácie, tieto nerovnosti sa však majú postupne vyrovnávať. Stanovuje to takto Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (.pdf, s. 611).

" V dôsledku postupného začlenenia rôznych sektorov do režimu jednotnej platby a následného obdobia na prispôsobenie poskytnutého poľnohospodárom je čoraz zložitejšie odôvodniť existenciu výrazných individuálnych rozdielov vo výške podpory na hektár, ktorá vyplýva z uplatnenia historických údajov. Priama podpora príjmov by sa preto mala medzi členské štáty prerozdeliť.rovnomernejšie, a to obmedzením viazanosti na historické údaje a so zreteľom na celkové súvislosti v rámci rozpočtu Únie. S cieľom zaistiť spravodlivejšie rozdelenie priamej podpory a zároveň zohľadniť rozdiely, ktoré stále existujú, pokiaľ ide o výšku mzdy a náklady na vstupy, by sa úrovne priamej podpory na hektár mali postupne upravovať. Členské štáty s priamymi platbami pod úrovňou 90 % priemeru Únie by mali znížiťrozdiel medzi ich súčasnou úrovňou a touto úrovňou o tretinu, pričom všetky členské štáty by sa mali dostaťna minimálnu úroveň do rozpočtového roku 2020. Túto konvergenciu by mali pomerným dielom financovať všetky členské štáty, ktorých úrovne priamych platieb sú nad priemernou úrovňou Únie."

 

SaS a Sulík vyzýval Jahnátka a vládu v roku 2012, kedy dohoda bola len pripravovaná, aby zaujali jasný postoj a aby "spamätali a prestali o národnoštátnych záujmoch a potravinovej sebestačnosti len rozprávať". Podpredseda SaS ľubomír Galko taktiež krtizoval vtedajšiu vládu a "bruselských úradníkov", aj za nedorovnané platby