Lucia Žitňanská
MOST-HÍD
Zmluvy, ktoré zverejňujeme, dnes kopírujú vo svete od nás.
O protischránkovom zákone a o zákone proti extrémizmu - 23.10.2016
Pozitívne ohlasy na povinné zverejňovanie zmlúv, doma i v zahraničí, sú nesporné. Odborníci venujúci sa transparentnému nakladaniu s verejnými prostriedkami nás vyzdvihujú, ba označujú za vzor.Podobné právne úpravy zavádzajú postupne aj iné štáty, Česká republika priamo spomína aj inšpiráciu slovenskými normami. V Gruzínsku zas s tvorbou podobných zákonov pomáhali slovenskí odborníci v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Výrok Lucie Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý.
1. januára 2011 nadobudol účinnosť zákon č. 546/2010 Z. z., ktorým sa do právneho poriadku SR zavádza povinné zverejňovanie niektorých zmlúv, ako prostriedok na zabezpečenie transparentného a hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami.
Povinnosť zverejňovať zmluvy majú "ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a ich podriadené organizácie povinné zverejňovať zmluvy ako aj dodatky k zmluvám, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami v Centrálnom registri zmlúv, ktorý vedie Úrad vlády SR." (minv.sk)
Zverejnenie je pritom podmienkou nadobudnutia účinnosti tej-ktorej zmluvy. Dokonca, ak k zverejneniu nedôjde do troch mesiacov od uzavretia zmluvy, platí, že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo.Teda aj samotná zmluvná strana má záujem na zverejnení. (§ 47a Občianskeho zákonníka)
Zavedenie povinného zverejňovania zmlúv malo pozitívny ohlas nielen doma, ale aj vo svete:
"...global open government campaigners calling for sweeping changes in order to shine a light on the too often murky relationship between government and business, are making three basic demands: government deals should be open by default, as in the case in Slovakia, where a government contract is not legal until it is published," ako píše The Guardian.
Slovenský príklad spomína i Open Government Guide: "The availability of data has lowered the barriers to entry for participating in the oversight process. This has enabled much greater public participation in uncovering suspect procurements. Before the reforms, exposing corruption relied on whistleblowers alerting journalists or watchdogs of suspicious proceedings."
Center for Global Development zasa uvádza, že Slovensko môže byť vzorom pre iné štáty s menej komplexnejšou úpravou zverejňovania zmlúv: "Slovakia stands as a model for other countries that have less complete proactive government contract publication systems (like the United Kingdom) or none at all (like the United States)." (21. máj 2015)
V Českej republike 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon o registri zmlúv. Viaceré zdroje spomínajú, že inšpiráciu čerpal zo slovenskej právnej úpravy:
"Smyslem přijetí ZoRS (zákon o registri smluv, pozn.) má být zvýšení transparentnosti při nakládání s veřejnými prostředky a veřejným majetkem a v důsledku tak omezení prostoru pro korupci. Toho má být dosaženo zavedením jednotného a veřejně přístupného registru smluv, jejichž stranou jsou veřejné subjekty. Inspirací byla především slovenská úprava, která tuto zákonnou povinnost zavedla k 1.1.2011."
Aj iné štáty zavádzajú podobné opatrenia na transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi. 16. marca 2016 sa napríklad v Holandsku začalo so zverejňovaním tendrov a zmlúv. Ukrajina má tiež zavedené zverejňovanie zmlúv:
"...any document and any information related to public procurement (annual plans, tender notices, tender documentation, bids, decisions of evaluation committees, contracts and their implementation, payments etc) have to be open and freely accessible online."
Údaje k októbru 2014 uvádzali nasledovné krajiny, ktoré majú významne upravené povinné zverejňovanie: Slovensko, Gruzínsko, Kolumbia, Veľká Británia, Brazília, Libéria a Bulharsko (.pdf, s. 17 – 18)
V Gruzínsku pomáhali práve slovenskí odborníci z Transparency International zavádzať podobnú právnu úpravu.
Dátum zverejnenia analýzy: 23.10.2016