DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Ján Richter

SMER-SD

V čase keď som zavádzal minimálny dôchodok, opozícia ma nepodporila.

Richter a Mihál o zmenách v sociálnom systéme - 16.10.2016
Zavádzajúce

Opoziční poslanci nepodporili novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa zavádza minimálny dôchodok – dokonca podali návrh na posúdenie súladu tohto zákona s ústavou Ústavnému súdu SR. Napriek uvedenému opozícia pôvodný návrh mienila podporiť až do schválenia pozmeňovacieho návrhu, ktorý sa im javil byť diskriminačný. Výrok Jána Richtera preto hodnotíme ako zavádzajúci. 


20. februára 2015 bol do NR SR doručený návrh zákona z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý navrhoval zaviesť minimálny dôchodok. Návrh prešiel do 2. čítania, pričom zo 129 prítomných ho tam "posunulo" 122 poslancov, zjavne teda získal podporu aj opozičných poslancov. Jozef Mihál, tak ako niektorí ďalší poslanci za stranu SaS nebol prítomný pri hlasovaní, prítomní Jurzyca, Miškov, Poliačik, Osuský a Nicholsonová sa zdržali hlasovania. Poslanci za klub OĽaNO podporil posunuite návrhu do druhého čítania.
 
Na margo podpory tohto návrhu, napríklad opozičný poslanec Július Brocka, uviedol: "Náš dôchodkový systém je založený na solidarite. Poslanci za KDH tento návrh podporujú, ak nepríde k nejakým zmenám, voči ktorým by sme mali výhrady."

Sám Richter sa vyjadil, že cíti podporu v parlamente pre zavedenie minimálneho dôchodku: "Myslím, že akákoľvek polemika, či má alebo nemá byť minimálny dôchodok, v parlamente nebola. Zároveň som deklaroval, že som pripravený diskutovať o akýchkoľvek vylepšeniach, pokiaľ budú ponúknuté aj prostredníctvom výboru v druhom a treťom čítaní.

Zlom nastal, keď sa prerokovávala spoločná správa výborov a výbormi navrhnuté pozmeňovacie návrhy. Opozícii sa nepozdával bod č. 2 predloženej správy:

"V čl. I 13. bode § 82b sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu 1) sa znižuje rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6; do obdobia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa započítava len obdobie podľa odseku 4.“." ( .rtf, s. 2)

Za citovaný bod č. 2 zo spoločnej správy výborov hlasovalo 78 poslancov zo 139 prítomných. Takto novelizovaný zákon č. 252/2012 Z. z. o sociálnom poistení zavádza tzv. minimálny dôchodok pre nízko príjmovýchobčanov: 
"Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok (2015, pozn.) predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o dva percentuálne body a od 40 rokov o tri percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia v tomto roku predstavovala 340,8 eura."

Návrh zákona napokon teda prešiel aj s už vyššie uvedeným pozmeňovacím návrhom, ktorý mnohí opoziční poslanci považovali za diskriminačný. Opoziční poslanci svoje výhrady vysvetlili aj prezidentovi, navštívili ho a žiadali vrátiť návrh zákona do parlamentu. Svoje pochybnosti potom vyjadril aj prezident Andrej Kiska, keď vrátil predmetnú novelu späť do parlamentu. Nepozdávalo sa mu odlišné zaobchádzanie so sporiteľmi v druhom pilieri:

"...v parlamente došlo k významnej zmene v porovnaní s pôvodným vládnym návrhom, ktorá priniesla zníženú garanciu pre dôchodcov, ktorí boli predtým sporiteľmi v druhom pilieri. V dôsledku prijatej úpravy nebudú mať nárok na minimálny dôchodok v plnej výške. Prezident pritom poukázal na zákaz diskriminácie zakotvený priamo v Ústave SR." (TASR)

Prezidentovo veto možno prelomiť opätovným schválením nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov – tj. 76 hlasmi za. Robert Fico ešte pred opätovnom prerokovaním návrhu hovoril o prelomení prezidentského veta. V tomto prípade došlo k prelomeniu veta hlasmi 84 poslancov

Keďže niektorí poslanci považujú návrh v prijatom znení za diskriminačný a teda protiústavný – obrátili sa na Ústavný súd SR. Ten na neverejnom zasadnutí pléna, 9. septembra 2015, prijal návrh skupiny poslancov na ďalšie konanie.



Dátum zverejnenia analýzy: 16.10.2016
success
error