Béla Bugár
MOST-HÍD
...hocikto z nás, musí uviesť vo svojom majetkovom priznaní, že už nemá živnosť. Ak má, tak do mesiaca to má, samozrejme, možnosť napraviť, vyškrtnúť to. Ústavný súd v roku 2006 alebo ´07 dokonca povedal, že neexistuje, že mám živnosť, ale akože nerobím tam nič...
Poslanci s nástupom do verejnej funkcie majú 30 dní na to aby vo svojom majetkovom priznaní uviedli svoju podnikateľskú činnosť, teda aj živnosť. Ústavný sú skutočne rozhodoval v prípade napadnutia rozhodnutia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, ale rozsudok pochádza z roku 2009. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako zavádzajúci.
Na stránke NR SR v časti Oficiálne oznámenia verejných funkcionárov sa píše: “... verejní funkcionári (pozn. aj poslanci) sú povinní do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci rok, v ktorom uvedú skutočnosti uvedené v čl. 7 ods. 1…”.
Podľa tohto článku poslanec musí uviesť, či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2. (Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (.pdf), čl. 7 ods. 1)
"Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaţdenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môţe vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok."(Ústavný zákon (.pdf), čl. 5 ods. 2)
Podľa čl. 7 odseku 1 písmena b daného ústavného zákona verejný funkcionár musí tiež uviesť, aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere aj akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára. Do podnikateľskej činnosti spadá aj živnosť. Podnetmi týkajúcich sa nezlučiteľnosti funkcií sa venuje Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcii. Béla Bugár má pravdu aj v tom, že ak verejný funkcionár vykonáva nezlučiteľnú funkciu v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní nezlučiteľnú činnosť skončiť alebo vykonať ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu, teda zmeniť ju, stanovuje to takto zákon v čl. 5, ods. 7.
Na stránke NR SR sú prístupné verejné oznámenia funkcionárov. Dostupné je aj oznámenie Igora Matoviča v ktorom sa uvádza, že nevykonáva podnikateľskú činnosť a spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára. V čase podania oznámenia a začiatku volebného obdobia bola podnikateľská činnosť Igora Matoviča pozastavená.
Ústavný súd rozhodoval v prípade napadnutia rozhodnutia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, ide o prípad z roku 2009. Ústavný súd sa uzniesol na tom, že nie je podstatné, či verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období príjem, ale či v rozhodnom období podniká.
"...vo veci návrhu na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií senát ústavného súdu rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií potvrdil. Namietaným rozhodnutím výbor rozhodol, že navrhovateľ ako člen dozornej rady H., š. p., B., porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov tým, že „v období, keď vykonával funkciu člena dozornej rady L., š. p., B., vykonával súčasne činnosť živnostníka podľa živnostenského zákona podľa živnostenského oprávnenia...“, a zároveň mu uložil pokutu. Ústavný súd konštatoval, že výkon živnosti je podnikateľská činnosť, ktorú môže vykonávať nielen fyzická osoba (živnostník), ale aj právnická osoba, pričom živnostenský zákon predpokladá, že výkon živnostenskej činnosti môžu obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony. Za takýto osobitný zákon treba považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, konkrétne jeho ustanovenie čl. 5 ods. 2 druhú vetu. Ústavný súd dospel k záveru, že výbor v namietanom rozhodnutí správne interpretoval a aplikoval čl. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Ústavný súd tiež uviedol, že pre posúdenie toho, či verejný funkcionár porušil označené ustanovenie, nie je podstatné, či verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období príjem, ale či v rozhodnom období podnikal." (zdroj: Ochrana ústavnosti a Ústavy SR v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR za rok 2009 (.pdf), s. 12)
Článok denníka SME spomína aj Matovičovo odvolávanie sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2003:
"Odvolal sa tiež na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu. Ten už v roku 2003 rozhodol, že len samotné oprávnenie na živnostenskú činnosť nemožno považovať za podnikanie. Takýto argument podľa ústavného právnika Jána Drgonca neobstojí. „Najvyšší súd nerozhodoval o poslaneckom mandáte. Pán Matovič si vyberá jednotlivé hrozienka a používa ich vo svoj prospech tak, ako mu pasujú,“ dodal Drgonec. Podľa neho sú povinnosti a zákazy poslancov v tomto smere jednoznačné. V minulosti ich opísal už aj Ústavný súd, ktorý aktívnu živnosť poslancom zakázal."