V rokovacom poriadku (.pdf, s. 14) Národnej rady SR sa v § 29a o určení dĺžky času na rozpravu v odseku 1 hovorí: „Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze národnej rady. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady. Na návrhy predložené v inom čase sa neprihliada. Určená dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako 12 hodín.“ Tento návrh pritom podľa odseku 2: „...nemožno podať, ak národná rada má rokovať o návrhu ústavného zákona, návrhu zákona o štátnom rozpočte a o programovom vyhlásení vlády.” Návrh na aplikáciu tohto bodu rokovacieho poriadku musia podať najmenej dva poslanecké kluby, čiže neplatí, že ktokoľvek z poslancov môže prísť s týmto návrhom. NR SR má na základe návrhu rozhodnúť, že rozprava bude trvať iba 12 hodín, alebo viac. Z rokovacieho poriadku vyplýva, že čas na rozpravu nemôže byť menej ako 12 hodín. Výrok Sulíka považujeme za nepravdivý, okrem existencie pravidla o 12 hodinovej rozprave ani jednu podmienku neuviedol správne.

V nasledujúcich odsekoch v rokovacom poriadku sa podmienky upravujú takto:

„(4) Meranie času vyhradeného pre poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckého klubu, sa zabezpečuje prostredníctvom technického zariadenia alebo prostredníctvom overovateľov. Ak rečníci zastupujúci poslanecký klubalebo poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, nevyčerpajú čas, ktorý im bol vyhradený, skracuje sa čas určený na rozpravu podľa odseku 1 o čas, ktorý poslanecký klub alebo poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, nevyčerpal.

(5) Do času určeného podľa odseku 1 sa nezapočítava čas, v ktorom vystupuje predsedajúci, navrhovateľ a spoločný spravodajca výborov. Ak je navrhovateľ alebo spoločný spravodajca výborov členom poslaneckého klubu, jeho čas využitý na vystúpenia sa nezapočítava do času vyhradeného pre jeho poslanecký klub. Do času určeného pre poslanecký klub a poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, sa započítava aj čas využitý na faktické poznámky(§ 33) a procedurálne návrhy (§ 34).

(6) Ak uplynie čas vyhradený pre poslanecký klub alebo poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, predsedajúci rečníkom odníme slovo. Na návrh rečníka môže národná rada bez rozpravy rozhodnúť, že sa mu umožní dokončiť vystúpenie. Ostatným poslancom, ktorí mali podľa oznámenia predsedu poslaneckého klubu alebo ním povereného člena poslaneckého klubu vystúpiť za poslanecký klub, sa už slovo neudelí. Poslanci, ktorým bolo odňaté slovo, alebo poslanci, ktorým sa neumožnilo vystúpiť pre uplynutie vyhradeného času, majú právo odovzdať svoj písomný prejav predsedajúcemu, a to najneskôr do vystúpenia spoločného spravodajcu po skončení rozpravy. Písomný prejav poslanca sa zahrnie do doslovnej zápisnice o schôdzi národnej rady (§ 41 ods. 1) s označením, že prejav nebol prednesený ústne. Ak je súčasťou písomného prejavu aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a dá o ňom hlasovať.“

Pri aplikovaní tohoto bodu teda musí platiť, že požiadajú o túto úpravu najmenej dva poslanecké kluby ešte pred začatím rokovania k danému bodu. O návrhu potom rozhodne parlament.

Dĺžka rozpravy bola naposledy podľa tohto bodu obmedzená v roku 2011 Richardom Sulíkom ako predsedom parlamentu, keď sa do rozpravy ohľadom voľby generálneho prokurátora prihlásil celý poslanecký klub strany Smer-SD (vtedy opozičný, 62 poslancov).