Kancelária NR SR poslala Demagog.SK analýzu o časových limitoch na vystúpenie poslancov. Záver tejto analýzy sa zhoduje s tlačovou správou, ktoru vydala kancelária NR SR. Analýza NR SR uvádza, že sú tri krajiny (Cyprus, Estónsko a Litva), ktoré nemajú časový limit na vystúpenie v komorách parlamentu. Počet minút, ktoré môže poslanec využiť na vystúpenie v rozprave len v niktorých komorách parlamentov prekračujú 20-30 minút. Dôležtím faktom však je, že v analýze neboli zahrnuté Írsko, Malta, Španielsko a vo viacerých prípadoch analýza obsahuje len za jednu komoru parlamentu. Analýza tak neuvádza porovnanie všetkých komôr parlamentov EÚ 28. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný.

Podľa štúdie "estónsky a litovský parlament predstavujú špecifické prípady, nakoľko väčšina typov vystúpení v rozprave je limitovaná priamo v rokovacom poriadku, nie však všetky."  V Cyperskej republike sa časový limit rečníka netýka návrhov zákonov.

Najnovší návrh novely zákona (.doc) o rokovacom poriadku o časovom obmedzení znie nasledovne: "Dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 20 minút, a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút..."

Táto dĺžka rečníckeho času v rozprave pri prijímaní návrhov zákonov je skutočne podľa štúdie jedna z najväčších v EU.

Pre porovnanie, v Taliansku i Dánsku (pre ministrov v druhom čítaní) rečnícky prejav taktiež nesmie presiahnuť 30 minút. Napríklad v poľskom Sejme "rozprava je časovo obmedzená v súlade s parlamentnými zvyklosťami a môže mať formu krátkej rozpravy (120 minút), predĺženej krátkej rozpravy (180 minút), stredne dlhej rozpravy (240 minút) a dlhej rozpravy (360 minút). V takomto prípade je rečnícky čas rozdelený medzi poslanecké kluby pomerne podľa ich veľkosti. Návrh na určenie dĺžky trvania rozpravy podáva Sejmu predsedníctvo Sejmu po konzultácii s Radou starších." V krajinách ako Česká republika a Bulharsko rokovací poriadok ustanovuje iba minimálny, nie maximálny časový limit na rečnícky prejav.

Relevantnosť a správnosť štúdie však môžu byť spochybnené, keďže neobsahuje úplné informácie o všetkých krajinách a komorách parlamentov. Štúdia priznáva:

"Odpoveď neposkytlo Írsko, Maltská republika a Španielske kráľovstvo, pričom vo viacerých prípadoch bola predložená len odpoveď za dolnú komoru parlamentu, alebo nebola poskytnutá jazykovo prijateľná verzia odpovede, prípadne odpoveď nebola relevantná tzn. neodpovedala na položené otázky."