Andrej Danko
SNS
Takmer všetky parlamenty okrem troch majú minutáž na vystúpenie poslancov. ...Dokonca máme jednu najväčších minutáži.
01.09.2016
Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže viaceré portály hovoria o štyroch krajinách z 28 členov Európskej únie. Medzi krajiny, ktoré nemajú regulovanú minutáž na vystúpenie poslancov patrí: Cyprus, Estónsko, Litva a Slovensko.
Portál glob.sk a rovnako aj SME píšu, že čas trvania rozpravy a rečnícky čas v rozprave k návrhu zákona na parlamentnej schôdzi nie je regulovaná v štyroch komorách zákonodarcov európskej dvadsaťosmičky.
Spomínaný model je možné nájsť v Snemovni reprezentantov Cyperskej republiky, kde sú limitované rozpravy pri iných otázkach ako pri návrhoch zákonov, v parlamente Estónskej republiky a v parlamente Litovskej republiky, kde sa obmedzenia týkajú len určitých subjektov a neplatia pre všetkých rečníkov v rozprave. Medzi spomínanú trojicu patrí aj Národná rada Slovenskej republiky, kde rovnako rozprava nie je časovo obmedzená.
V dôvodnej správe (.doc, s.4-5) k novele rokovacieho poriadku argumentujú predkladajúci poslanci časový limit 20 minút pre rečnenie resp. 30 v prípade, že ide o člena povereného poslaneckým klubom, bežnou praxou. Ako príklad uvádzajú krajiny ako: Rakúsko, Nemecko, Francúzsko a Veľkú Britániu.
.....................
Kancelária NR SR poslala Demagog.SK analýzu o časových limitoch na vystúpenie poslancov. Záver tejto analýzy sa zhoduje s tlačovou správou, ktoru vydala kancelária NR SR. Analýza NR SR uvádza, že sú tri krajiny (Cyprus, Estónsko a Litva), ktoré nemajú časový limit na vystúpenie v komerách parlamentu. Počet minút, ktoré môže poslanec využiť na vystúpenie v rozprave len v niktorých komorách parlamentov prekračujú 20-30 minút. Dôležtím faktom však je, že v analýze neeboli zahrnuté Írsko, Malta, Španielsko a vo viacerých prípadoch analýza obsahuje len za jednu komoru parlamentu. Analýza tak neuvádza porovnanie všetkých komôr parlamentov EÚ 28. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný.
Podľa kancelárie NR SR príprave oficiálneho rokovacieho poriadku predchádzalo porovnanie rokovacích poriadkov vo viac ako 20 členských štátoch EU.
Parlamentná štúdia č. 2/ 2016 (Určenie dĺžky času na rozpravu a určenie dĺžky rečníckych časov v rozprave národných parlamentoch členských štátoch Európskej únie), ktorú nám na požiadanie zaslala kancelária NR SR, ukázala že spomedzi 27 komôr parlamentov v 10 komorách existuje stále priame obmedzenie rečníckeho času (Belgicko, Dánsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Nemecko), v 6 komorách môže byť rečnícky čas stanovený na základe rozhodnutia poslaneckého grémia (Fínsko, Francúzsko, Luxembursko, Slovinsko, Taliansko) a vo zvyšných je stanovený buď predsedom parlamentu (Bulharsko, Spojené kráľovstvo), alebo na základe rozhodnutia parlamentu (Česká republika, Slovensko, Holandsko, Švédsko, Maďarsko).
Existujú tri krajiny, konkrétne Cyprus, Estónsko a Litva, v ktorých rozprava v komorách parlamentu je neobmedzená. Podľa štúdie "estónsky a litovský parlament predstavujú špecifické prípady, nakoľko väčšina typov vystúpení v rozprave je limitovaná priamo v rokovacom poriadku, nie však všetky." V Cyperskej republike sa časový limit rečníka netýka návrhov zákonov.
Andrej Danko mal zrejme na mysli tieto tri parlamenty, ktoré vyplývajú z porovnania rokovacích poriadkov realizovanom NR SR.
31. augusta 2016 sa predseda parlamentu Andrej Danko po poslaneckom grémiu vyjadril o zmene rokovacieho poriadku v NR SR. Návrh zákona z 19. augusta 2016 predovšetkým upravuje ustanovenia týkajúce sa:
- zabezpečenia poriadku v rokovacej sále
- dĺžky rečníckeho prejavu
- rozpravy
- spôsob zisťovania prítomnosti poslancov v národnej rade
- účasti iných osôb na rokovaní
- pozmeňujúcich a doplňujúcich zákonov
- vrátenia zákona prezidentom
Dôvodová správa k návrhu zákona o rokovacom poriadku hovorí, že "navrhované zmeny vychádzajú aj z poznatkov získaných z právnych úprav krajín Európskej únie, Európskeho združenia voľného obchodu a Európskeho parlamentu."
V rámci ustanovenia dĺžky rečníckeho času sa navrhuje ustanoviť rečnícky čas na 20 minút a v prípade člena navrhnutého poslaneckým klubom na 30 minút. Dôvodová správa sa opäť odvoláva na parlamenty krajín EU: "Obmedzenie dĺžky rečníckeho času je bežnou praxou aj v iných európskych demokraciách a je považované za štandardný nástroj parlamentnej rozpravy (napr. Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia)."
Dátum zverejnenia analýzy: 31.08.2016