Labour Party je tradične proeurópskou stranou a jej oficiálnym postojom je podpora zotrvania Británie v EÚ, avšak niektorí jej poslanci sú skôr za vystúpenie z EÚ. Podobne konzervatíci boli tradične považovaní za proeurópskych, no v radoch ich poslancov je momentálne ešte väčší počet zástancov brexitu ako je to v prípade labouristov. Avšak v prípade Labouristov ide u Klusa o preháňanie, za vystúpenie je totiž len 10 poslancov, čo je pomerne malý počet ( oproti 218 za zotrvanie), preto sa nejedná o "veľké rozkoly". U Liberálnych demokratov taktiež nemožno hovoriť o rozkole, ako ukazuje obrázok nižšie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Nasledujúci graf BBC z júna 2016 ukazuje počty poslancov z jednotlivých strán, ktorí sú proti či za vystúpenie z EÚ. Z neho je viditeľné, že Labour Party ani COnservative Party nie sú v postoji k referendu jednotné.

Výskum Hooghe et al. - Does Left/Right Structure Party Positions on European Integration? (.pdf, s.984) ešte v roku 2002 došiel k záveru, že závislosť podpory integrácie na lineárnej osi (ľavica - pravica) je podstatná, avšak väčší vplyv na postoj voči integrácii má pozícia okraj - stred. Podľa štúdie majú strany na extrémoch, ako extrémna ľavica, tak pravica, väčšiu tendenciu k euroskepticizmu, narozdiel od politických strán konvergujúcich k stredu. 

Čo sa štiepenia Konzervatívnej strany týka, podľa Hooghe et al. je toto štiepenie zapríčinené bojom medzi nacionalistickou a neoliberálnou ideológiou. Nacionálne orientovaní konzervatívci odmietajú oslabenie národnej suverenity, avšak zástancovia neoliberalizmu sú ochotní predať časť suverenity ak to pomôže ekonomickej integrácii. (Hooghe et al., 982)