Po dohode únie s Tureckom skutočne došlo k zníženiu počtu utečencov, ktorí priplávali na grécke ostrovy. Kým v marci 2016 to číslo bolo 26 971, v apríli na grécke ostrovy priplávalo 3 650 utečencov, v máji zase len 1 465. Dá sa preto povedať, že toky vedúce z Turecka do Grécka sú obmedzené. Skokový nárast v počte prichádzajúcich utečencov do Talianska je viditeľný, hlavne porovnaním údajov z februára a marca 2016. Kým vo februári prišlo 3 828 ľudí, v marci už 9 676. V letných mesiacoch sa očakávajú ešte vyššie čísla, kedže v apríli prišlo 9 149 a v máji 19 884 utečencov.  Migračná trasa z Lýbie cez Stredozemné more smerujúca do Talianska pritom nie je novou cestou, ľudia ju prestali využívať kvôli jej nebezpečnosti, keď mali šancu sa dostať do Európy cez Balkánske krajiny.

Agentúra Frontex píše o migračnej trase cez Stredozemné more takto:
"the Central Mediterranean route remained under intense migratory pressure in 2015, although the total number of migrants arriving in Italy fell to 154 000 - about a tenth lower than the record set in 2014. The main reasons for the drop were the shift of Syrians to the Eastern Mediterranean route and a shortage of boats faced by smugglers in the latter part of the year. Smuggling networks remain well established in Libya, where migrants gather before crossing the sea. In 2015 Eritreans, Nigerians and Somalis accounted for the biggest share of the migrants making the dangerous journey. (...) The sea route has long been popular. In 2008, nearly 40,000 migrants were detected, mostly near the islands of Lampedusa and Malta, the majority of them from Tunisia, Nigeria, Somalia and Eritrea. The migration almost completely stopped in 2009 following a bilateral agreement between Italy and Libya. The situation changed dramatically in 2011 – the year of the Arab Spring. Between January and March alone, some 23 000 Tunisians – most of them economic migrants hoping to find jobs in France – arrived on the small Italian island of Lampedusa. Then, between March and August 2011, more than 40,000 sub-Saharan Africans arrived on Lampedusa and, to a smaller degree, on Sicily and Malta. Many had been forcibly expelled by the Gaddafi regime. A large number of them applied for asylum in Italy, (...) Detections remained very low throughout 2012. By 2013, however, the smugglers had reorganised themselves – and there was no shortage of customers desperate to escape Libya as the state imploded and violence escalated."

Tak ako aj z vyššie citovaného vyplýva, cesta cez Stredozemné more sa považuje za jednu z najnebezpečnejších možných, preto sa v roku 2015 začali viac využívať trasy cez Balkánsky poloostrov, cez juhovýchodnú Európu (Turecko, Grécko). O potenciálnom náraste utečencov snažiacich sa dostať do Európy cez Stredozemné more a Taliansko sa hovorilo už v marci 2016, kedy Chorvátsko, Macedónsko a Slovinsko oznámili, že ich hranice budú naďalej uzavreté. Taliansky premiér sa vtedy nechal počuť, že v takomto prípade utečenci nachádzajúci sa na území Grécka by sa mohli snažiť dostať cez Albánsko do Talianska. Podľa informácií EurActiv Matteo Renzi sympatizuje s myšlienkou podpory Subsaharskej Afriky za pomoci krajín EÚ, aby sa aj týmto zabránilo prílivu utečencov.

So začatím lodnej sezóny, pobrežná stráž Talianska denno-denne zachraňuje ľudí z prevrátených lodiek, ktoré sa snažia dostať do Európy. Európska únia sa pritom rozhodla začať spoluprácu s Lýbiou s cieľom riešiť migračnú krízu.