SMER-SD
Ja som veľmi rád, že sa opakuje tradícia, že víťaz volieb zostavuje vládu a nie tak, ako to bolo niekedy v minulosti, že niekto vyhral voľby, ale vždycky zostavil vládu niekto iný.
Zatiaľ sa trikrát stalo, že víťaz parlamentných volieb vládu nezostavil: v roku 1998 voľby vyhralo Mečiarovo HZDS, ale vládu zostavil Mikuláš Dzurinda, podobný scenár sa zopakoval aj vo voľbách 2002. Voľby v roku 2010 vyhrala strana SMER-SD, napriek tomu vládu zostavovala Iveta Radičová. Po voľbách v roku 2016 bolo na krátku dobu nejasné, komu sa podarí zostaviť vládu- nakoniec vznikla tretia vláda Roberta Fica. Jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.
Parlamentné voľby 5. a 6. júna 1992 sa ešte odohrávali v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Voľby vyhrala strana HZDS Vladimíra Mečiara s volebným ziskom 37,26 %. Strana tým získala 74 mandátov v parlamente a Mečiar zostavoval vládu so Slovenskou národnou stranou (volebný zisk 7,93 %, 15 mandátov) s tichou podporou SDĽ (volebný zisk 14,7 %, 29 mandátov). V predčasných voľbách 30. septembra a 1. októbra 1994 vyhrala opäť Mečiarova HZDS (v koalícií s Roľníckou stranou Slovenska), ktorá získala podporu 34,96 % voličov. HZDS vládla so Združením robotníkov Slovenska (ZRS), ktoré vo voľbách získalo 7, 34 % a s SNS, ktorá získala 5,4 % hlasov voličov.
Parlamentné voľby v roku 1998 síce strana HZDS vyhrala a to s volebným ziskom 27 %, ale partnerov na zostavenie vlády nenašla. Vládu, ktorá je tradične označovaná ako prvá Dzurindova vláda, zostalili strany SDK (26,33 %), SDĽ (14,66 %), SMK (9,12 %) a SOP ( 8,01 %), ktoré mali spolu 93 poslancov v parlamente.
Strana HZDS vyhrala aj parlamentné voľby v roku 2002 s volebným ziskom 19,5 % hlasov, ale vládu opäť nevedela zostaviť. Šancu na zostavenie vlády dostal Mikuláš Dzurinda ako predseda SDKÚ (15,1 %), kto koaličnú zmluvu podpísal s Bélom Bugárom za SMK-MKP (11,16 %), Pavlom Hrušovským za KDH (8,3 %) a s Pavlom Ruskom za ANO (8,01 %).
Strana Smer-SD vyhrala parlamentné voľby v roku 2006 so ziskom 29,14 % a vytvorila vládu s ĽS-HZDS (8,79 %) a s SNS (11,73 %), ktorá tak disponovala s 85 poslancami.
Voľby v roku 2010 opäť vyhrala strana SMER-SD (34,79 %), ale ani spolu s SNS nemali dosť poslancov na vytvorenie väčšinovej vlády (spolu mali 71) a takto dostala šancu na vznik Radičovej vláda. Vláda SDKÚ-DS (15,42 %), SaS (12,14 %), KDH (8,52 %) a Most-Híd (8,12 %) vydržala ani nie dva roky a nasledovali predčasné voľby v roku 2012.
Predčasné voľby v 2012 priniesli opäť víťazstvo strane SMER-SD (získala 44,41 %) a s 83 mandátmi v parlamente strana ani nepotrebovala koaličných partnerov.
Víťazom volieb v 2016 bola znovu strana SMER-SD, ale jej volebný zisk už nebol taký vysoký, aby sama mohla zostaviť vládu (28,28 % a 49 mandátov). Na krátku dobu situácia po voľbách vyzerala tak, že šancu na zostavenie vlády môže získať pravica- SaS (12,1 %) so stranami OĽaNO-Nova (11,02 %), Most-Híd (6,50
%), SNS (8,64
%) a Sieť (5,60
%) s prípadnou podporou strany Sme rodina (6,62
%). Nakoniec ale strany Most-Híd, SNS a Sieť sa dohodli s Robertom Ficom na vytvorení koaličnej vlády a prezident Andrej Kiska členov vlády do funkcie vymenoval 22. marca.