Pred rozdelením Československa sa reálne objavovali kritické hlasy, ktoré spochybňovali ďalšiu budúcnosť Slovenska ako samostatného štátu. 

Blog v Hospodárskych novinách uvádza, že "Miloslav Ransdorf (LB) označil výsledok vzájomných rokovaní ODS a HZDS za absurdný a konštatoval, že rozpad štátu sa uskutočňuje v čase, keď sa blíži rýchla smrť kupónovej privatizácie a hrozí masový bankrot československých podnikov. Pravým vinníkom zániku Československa bola podľa Ransdorfa súčasná politická elita."

Bývalý premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar hovoril o predpovediach krachu zo strany Jána Čarnogurského:
Rozhovory, ktoré boli medzi Jánom Čarnogurským a Václavom Havlom, sa podľa Mečiara skončili krachom. "Tým, že zástancovia federácie boli tvrdo presvedčení, že Slovensko žiť samostatne nemôže, a tým, že strácali pôdu pod nohami, politicky i ekonomicky, vyhrocovali vnútorný konflikt," povedal. "Čas ale tento náš spor vyriešil, a dnes sú všetci, ktorí boli spočiatku proti za, dokonca niektorí chcú byť prezidenti toho nechceného štátu". O vtedajších obavách z krachu Slovenska zo strany viacerých ľudí sa vyjadril aj bývalý minister poľnohospodárstva v období osamostatnenia sa. 

O obavách aj naprieč vtedajšou spoločnosťou píše Pravda: 
"Slovenskej mene sa predpovedala devalvácia, transformačnému procesu slovenskej ekonomiky oddialenie alebo až zastavenie. Menový kurz krátko po rozdelení mal dosiahnuť podľa jedných prognostikov 1 : 5, podľa druhých až 1 : 10 v neprospech slovenskej koruny. Podľa ekonóma Pavla Kárásza z Prognostického ústavu SAV v tom nemusel byť ani zlý úmysel. Mnohých zvádzal k takýmto pesimistickým úvahám vtedajší stav slovenskej ekonomiky i sociálnej sféry. „Nezabúdajme, že pred dvadsiatimi rokmi mali Slováci o štvrtinu nižšiu životnú úroveň ako Česi a naša ekonomika dosahovala len 70 percent výkonnosti českej ekonomiky,“ pripomína Kárász. A dodajme: miera nezamestnanosti tu bola vtedy trikrát vyššia ako v Českej republike."