Lucia Žitňanská hovorí o nevymenovaní ústavných sudcov prezidentom, ktorých prípad nie je vyriešený ani doteraz. Pätica kandidátov na ústavných sudcov podalo žalobu na ústavný súd, že prezident svojim rozhodnutím nevymenovať ďalších ústavných sudcov porušil ich práva. O sťažnosti troch kandidátov senát Ústavného súdu rozhodlo v ich prospech, ďalší dvaja svoju sťažnosť stiahli. Prezident Kiska v auguste 2015 požiadal Ústavný súd o výklad ústavy, čo patrí medzi základné úlohy Ústavného súdu. Súd v rozhodnutí z októbra 2015 odmietol výklad, teda odmietol vysvetliť kompetenčný konflikt, v odôvodnení sa pritom uvádza istý doporučený postup, ako mal Kiska podľa súdu postupovať. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Andrej Kiska po nastúpení do funkcie mal vymeniť troch ústavných sudcov namiesto tých, ktorým funkčné obdobie končilo 4. júla 2014. Národná rada nominovala šesť sudcov, z nich mal prezident vybrať trojicu nových sudcov. Prezident však vymenoval iba Janu Baricovú, ostatných vymenovať odmietol s tým, že nie sú dostatočne kvalifikovaní a nie je u nich preukázateľný dlhodobý záujem o ústavné súdníctvo. Tento krok prezidenta kritizoval napríklad aj Robert Fico.

Odmietnutá pätica sudcov (Imrich Volkai, Ján Bernát, Juraj Sopoliga, Eva Fulcová a Miroslav Ďuriš) podali sťažnosť na Ústavný súd. Prvý senát Ústavného súdu rozhodol v prípade sťažnosti Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Ďuriša v marci 2015, že prezident porušil ich práva keď odmietol ich vymenovanie. Pritom sa zistilo, že došlo k chybám zo strany senátu, písomné rozhodnutie poslané Kiskovi a verejné vyhlásenie rozhodnutia sa líšili. Jeden z členov senátu, ústavný sudca Rudolf Tkáčik vydal k rozhodnutiu senátu odlišné stanovisko, informuje Pravda: "Uvádza v ňom, že nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím senátu ústavného súdu, ani s jeho odôvodnením. Podľa jeho názoru je sťažnosť založená na názore sťažovateľov, podľa ktorého bolo povinnosťou prezidenta vymenovať troch zo šiestich navrhnutých kandidátov. Pretože prezident tak neurobil, porušil tak údajne základné právo sťažovateľov. Žiaden zo sťažovateľov však nemôže vedieť, či by patril do skupiny vymenovaných, ak by prezident z predložených šiestich kandidátov vymenoval troch sudcov ústavného súdu."
Šťažnosť Imricha Volkaia a Jána Bernáta mal posúdiť druhý senát Ústavného súdu, tí však pred zasadaním senátu svoju sťažnosť stiahli. Po tomto rozhodnutí prezident požiadal Ústavný súd o výklad ústavy, či prezident môže odmietnuť vymenovať parlamentom zvolených kandidátov na ústavného sudcu a že či kandidáti, ktorí stiahli svoje žaloby sa považujú ešte za kandidátov.
Ústava pritom v 134 (2) hovorí „Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.“

"Prezident vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora"

V októbri 2015 prišlo rozhodnutie Ústavného súdu vo veci žiadosti Kisku, súd odmietol výklad ústavy. Súd odmietol výklad ústavy s tým, že nenašiel spor, ktorý by sa týkal práve toho výkladu:  "napriek reálnej existencii sporu medzi navrhovateľom
a národnou radou v súvislosti s otázkou, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k zániku
kandidatúry dvoch kandidátov na sudcu ústavného súdu, je návrh navrhovateľa potrebné
v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnený, keďže ním žiada o výklad takých
ustanovení, ktoré nie sú predmetom ústavnej úpravy, ale sú predmetom „len“ zákonnej
úpravy, a teda v danom prípade predmetný spor nemá požadovanú kvalitu, t. j. nejde o spor týkajúci sa výkladu ústavy alebo ústavného zákona, ale „len“ o spor o výklad zákonnej, resp. podzákonnej právnej úpravy."

Ďalej v odôvodnení je naznačený postup, ako mal podľa Ústavného súdu Kiska postupovať:
"Prezident je teda povinný z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu ústavného
súdu vymenovať presne polovicu za sudcov ústavného súdu, a teda prezident nie je
oprávnený z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu ústavného súdu vymenovať menej ako polovicu za sudcov ústavného súdu z dôvodu, že sa domnieva, že existujú dôvody závažnej skutočnosti vzťahujúce sa na osobu kandidátov, ktoré relevantne spochybňujú ich schopnosť vykonávať funkciu sudcu ústavného súdu spôsobom neznižujúcim vážnosť funkcie sudcu a ústavného súdu.
Nad rámec už uvedeného ústavný súd pre úplnosť dodáva, že ak mal prezident
pochybnosť o tom, ako vykladať ním označené ustanovenia ústavy, mal sa na ústavný súd obrátiť skôr, ako rozhodol o aplikácii ním presadzovaného výkladu predmetných ustanovení ústavy, a teda skôr, ako ústavný súd na základe ústavných sťažností kandidátov na sudcov ústavného súdu vyslovil, že aplikáciou ním presadzovaného výkladu došlo k porušeniu práv kandidátov na sudcov ústavného súdu.
Prezident mal teda postupovať obdobne, ako to bolo v prezidentom opakovane
pripomínanom konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 4/2012 (postup Ivana Gašparoviča v prípade nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, pozn.), kde prezident najprv počkal do rozhodnutia ústavného súdu o výklad ústavy a až následne rozhodol o (ne)vymenovaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky."

Vo februári 2016 sa skončilo funkčné obdobie aj ďalšiemu ústavnému sudcovi, Národná rada si zvolila kandidátov na toto miesto v osobe Jany Laššákovej  Mojmíra Mamojku. Prezident pritom sa zaviazal, že o osobe nového sudcu nerozhodne pred marcovými parlamentnými voľbami. Kritiku za toto rozhodnutie dostal aj od vtedajšieho predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, aj od šéfky Ústavného súdu, Ivetty Macejkovej. Vyčítali mu, že týmto rozhodnutím znemožní fungovanie Ústavného súdu, kde po februári zostalo iba desať sudcov na mieste 13, ktorý počet určuje ústava. Po voľbách a po vzniku koalície prezident absolvoval diskusie s kompetentnými, Andrej Danko, predseda parlamentu pripustil, že Národná rada príde s novými kandidátmi na post ústavných sudcov.