Podla legislatívnej úpravy má komisia na výber sudcov piatich clenov, z ktorých jedného vyberá súdna rada, dvoch minister spravodlivosti a jedného NRSR. Posledný predstavuje súd, na ktorý prebieha výberové konanie. Predchádzajúci minister Borec sa vzdal možnosti dosadzovat svojich kandidátov, a uviedol, že bude rešpektovat návrhy sudcovskej samosprávy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podla zákona c. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, paragraf 29, odsek 1, "výberové konanie podla § 28 ods. 1 uskutocnuje pätclenná výberová komisia. Clenov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na clenov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden clen bol z kandidátov zvolených národnou radou, jeden clen z kandidátov zvolených súdnou radou a dvaja clenovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného clena výberovej komisie zvolí na žiadost predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa volné miesto obsadzuje."
Odsek 3 o clenoch komisie hovorí nasledovné:
"Za kandidáta na clena výberovej komisie možno zvolit alebo vymenovat len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie clena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdit uchádzaca podla § 28 ods. 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre volbu clena výberovej komisie voleného sudcovskou radou."
V komisii tak nemusia byt len sudcovia, a len dvoch kandidátov vyberá sudcovská rada. Pri svojom nástupe do funkcie minister spravodlivosti predošlej vlády však vyhlásil nasledovné:
"Existujú pochybnosti, ci súcasná právna úprava v praxi neumožnuje ovládnutie výberových konaní predstavitelmi výkonnej a zákonodarnej moci. Minister spravodlivosti Tomáš Borec si ako nominant vládnej strany Smer-SD uvedomuje zodpovednost v tejto oblasti. V záujme odstránenia akýchkolvek pochybností, že by uvedené zákony mohli byt zneužité na politické ovplyvnovanie výberových konaní, rozhodol sa vo vztahu k jeho nominacnej právomoci nenominovat žiadnych „svojich“ ludí na kandidátov na clenov výberových komisií, ale rešpektoval návrhy sudcovskej samosprávy (konkrétne nominácie jednotlivých kolégií predsedov sudcovských rád, ktoré sú zriadované na jednotlivých krajských súdoch). Zároven tým predišiel prípadným námietkam, že predsedov súdov a sudcov vyberajú politicky dosadení kandidáti."
Denník Pravda v roku 2014 opisoval prípad, ked boli dopredu známi vítazi konkurzov na sudcovské miesta. Píše napríklad: "V Rožnave vyhrala Judita Gabonaiová-Hrencuková, dcéra dlhorocnej sudkyne tohto súdu. V písomnej casti z 8 uchádzacov skoncila ako druhá, v ústnej uspela z troch dalších úcastníkov iba ona. Predseda súdu v Rožnave reagoval, že pri vyhlásení konkurzu aj výbere clenov komisie postupoval zákonne. 'Samotné výberové konanie vykonala výberová komisia, ktorej clenom som nebol, a preto sa k priebehu a k hodnoteniu výberovej komisie vyjadrit neviem,' povedal Viliam Hlavác."
Na problémy tohto typu upozornuje aj iniciatíva Za otvorenú justíciu, ktorá uvádza: "Všetky výberové konania vlastne prebiehajú v súlade so zákonom a schválenými zásadami. Napriek tomu najmä v ostatnom case rastie podozrenie, že nie sú objektívne, pretože sa stalo pravidlom , že úspešnými sú tí uchádzaci, ktorí majú urcité väzby na súdnych funkcionárov ci súdne prostredie (najmä príbuzní ci inak blízki uchádzaci). Ak je clovek aspon trošku zorientovaný v týchto väzbách, dokáže zo zoznamu uchádzacov vopred 'uhádnut', kto bude úspešný."