Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok Lucie Žitňanskej ako pravdivý. Súdnictvo je po politických stranách druhou najnedôveryhodnejšou inštitúciou spomedzi verejných inštitúcií Slovenskej republiky.

"Vlády krajín OECD majú rastúce obavy o zabezpečovanie  poskytovania kvalitných verejných služieb všetkým vrstvám spoločnosti (najmä v zdravotníctve, vzdelávaní, súdnictve a spravovaní daňových záležitostí)," hovorí správa OECD citovaná Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

Na dôveru občanov vo verejné inštitúcie negatívne vplýva korupcia a neschopnosť aktérov verejnej správy niesť zodpovednosť za svoje správanie (Oblasť verejnej správy z pohľadu vedeckých výskumov s akcentom na dôveru v spoločenské inštitúcie, pdf, str. 7). Súdna rada preto iniciovala prieskum dôveryhodnosti súdnictva, podľa ktorého súdom nedôveruje až 74 % respondentov. 

Kým na Slovensku dôveruje súdom iba každý štvrtý Slovák (25 %), podobné hodnoty môžeme nájsť aj v iných postkomunistických štátoch, no v európskom porovnaní sú menej dôverčiví iba Slovinci (dôveruje 24 %). Najvyššia dôvera je v severských štátoch (vo Švédsku dôveruje 82 %). Ministerstvo spravodlivosti pripravuje na zlepšenie reformy zamerané najmä na vymožiteľnosti práva.

Výsledkom prieskumu dôveryhodnosti súdnictva bolo rokovanie Súdnej rady vo februári 2016, na ktorom sa zhodli na ešte detailnejšom prieskume o príčinách nedôveryhodnosti.

Nízka dôvera v súdnictvo je na Slovensku aj v porovnaní s inými európskymi krajinami. Najnovší prehľad vnímania nezávislosti súdov verejnosťou priniesla Európska komisia(.pdf,s.35):