V rozprave k programovému vyhláseniu vlády vystupovala už väčšina poslancov za SaS, ale len jediná z nich, Natália Blahová spomenula práva LGBTI komunity.  Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Na druhej schôdzi parlamentu (od 18.apríla 2016) sa poslanci venujú programovému vyhláseniu vlády, po skončení rozpravy budú hlasovať o vyslovení dôvery vláde. Uvádzame iba vystúpenia v rozprave počas druhej schôdzi (do dňa 24. apríla), keďže Kotleba v diskusii upresnil, že hovorí o skúsenosti pošas tých piatich dňoch, počas ktorých sa -zatiaľ- rokuje o programovom vyhlásení. Poslanci za SaS aktívne vystupovali v rozprave, ale nie je pravda, že väčšina z nich sa v rozprave venovala (aj) komunite, právam a postaveniu LGBTI. Nie je jasné, ako "podobné skupiny" mal na mysli Marian Kotleba, niektorí poslanci krajne spomenuli otázky rómskej probelmatiky alebo migračnej krízy. Poslanci vystupovali k oblastiam a témam, v ktorých pôsobia, kde sú odborníkmi.

Alojz Baránik sa venoval spravodlivosti a súdnictve, Karol Galek sa vyjadril k téme energetiky, Branislav Grohling sa venoval školstvu a duálnemu vzdelávaniu. Programové vyhlásenie z pohľadu dopravy a regionálneho rozvoja hodnotil Miroslav Ivan, regionálnemu rozvoju sa venovala aj Renáta Kaščáková, ktorá hodnotila zároveň aj oblasť kultúry. Príspevok Eugena Jurzycu smeroval k hodnoteniu oblasti verejných financií. O verejných financiach, podnikateľskom prostredí, sociálnom systéme a zamestnanosti rozprával Jozef Mihál. Záväzky vlády v oblasti podnikateľského prostredia hodnotila Jana Kiššová, kým oblasti ekonomiky a verejnej správe analyozval Jozef Rajtár a Vladimír Sloboda. Peter Osuský sa vyjadroval k témam školstva, zdravotníctva a zarhraničnopolitickej orientácii, Anna Zemanová hodnotila pôdohospodárstvo a životné prostredie. Príspevok Ľubomíra Galka bol všeobecnejší, rozprával o okolnostiach vzniku vlády, pokuazoval na rôzne aktuálne kauzy, mierne sa dotkol aj absencii vízie riešenia rómskej problematiky. Martin Klus hodnotil vyhlásenie z hľadiska zahraničnopolitickej vízie, podporoval humanitárnu pomoc, ktorú Slovensko ponúka: "Je dôležité, aby sme my Slovenská republika ako relatívne bohatá krajina, hoci to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, zdieľali naše bohatstvo s tými, ktorí to potrebujú najviac a ako sa ukazuje aj v súvislosti s utečeneckou krízou je takých ľudí momentálne vo svete viac než dosť." O víziách vlády v oblasti sociálnej politiky rozprávala Lucia Nicholsonová, ktorá medzi inými hovorila o rómskej otázke, o problémoch slobodných matiek, o zdravotne postihnutých a o integráciu takýchto ľudí do spoločnosti. Martin Poliačik vyjadril obavy, že ľudia, občania krajiny stratili vieru v štát, a toto považuje za jeden z dôvodov, prečo volili stranu ĽSNS.

Natália Blahová vo svojom vystúpení hodnotila programové vyhlásnie z pohľadu ľudských práv, práv ľudí so zdravotným postihnutím, ale vyjadrila sa v jednej časti  aj o podpore LGBTI komunity: "Hovorme o ľudských právach LGBT ľudí plnohodnotných členoch našej spoločnosti ktorí ako všetci ostatní odvádzajú dane a za ne oprávnene očakávajú to, aby štát chránil ich právo na pokojný život. Legislatívne a inštitucionálne opatrenia , ktoré by im ho zaručovali sú dlhé roky odsúvané. lebo máme politikov bez odvahy, bez vízie, bez invencie. Nie je tu žiadne líder, ktorí by silou svojej osobnosti predniesol: Vážené dámy a páni títo ľudia na majú právo na pokojný partnerský život rovnako ako všetci ostatní. Prestaňte im ho komplikovať. A ak si myslíte, že to ohrozí vašu rodinu tak problém je vo vašej rodine. zrejme nie je tak pevná ako ste si mysleli."