Marian Kotleba
ĽSNS
Že kým bola Ukrajina zvrchovaným pokojným štátom, tak tam absolútne žiadna prítomnosť ruských vojsk nebola. Že ruská prítomnosť, vojenská prítomnosť je tam ako následok snahy chrániť ruskú menšinu potom, ako bola Ukrajina rozvrátená aj vďaka činnosti mimovládnych organizácií a amerických agentov, ktorí tam s tým zámerom jednoznačne prišli.
Kotleba vs. Klus - 25.04.2016
Tradicné médiá a iné relevantné zdroje poukazujú skôr na to, že prítomnost ruských vojakov bola strategickým záujmom Ruska, nie chránenie ruskej menšiny, aj ked to bolo oficiálnrm stanoviskom Ruska. Kotleba tiež hovorí o amerických agentoch a rozvratnej cinnosti mimovládnych organizácií, o ktorých relevantné zdroje neinformujú. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
Tiež je otázne, ci možno nazvat ukrajinskú situáciu ako pokojnú. Ukrajinská kríza vstúpila do povedomia ako proeurópske protesty po zvrátení podpisu Asociacnej dohody s Úniou, až sa zmenila na protivládne protesty proti skorumpovanému režimu Viktora Janukovyca a policajnej brutalite v uliciach. V krajine však dlhodobo panovala nespokojnost s vtedajšou vládou. Ako problematické boli vnímané vztah s Ruskom ale aj vplyv oligarchov a celková korupcia.
Vláda vtedy vyhlásila, že od dohody odstúpila po silnom ekonomickom tlaku z Ruska. Od neho neskôr dostali pôžicku na pätnást miliárd dolárov. Moskva potrebovala, aby sa Ukrajina stala súcastou jej colnej únie.
Vo februári 2014 padla vláda. V marci došlo k anexii Krymu. Zvolení boli premiér Jacenuk, ktorý po strate parlamentnej väcšiny odstúpil, prezident Porošenko. Ešte dodnes pretrvávajú boje medzi separatistami a ukrajinskou armádou.
Väcšina krajín Európskej únie sa stavia k anexii záporne, hodnotia ju ako nelegálnu zmenu hraníc. Podla denníka Pravda, "šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová uviedla, že rok po nelegálnom a nelegitímnom 'referende' a následnej nelegálnej anexii Krymu a Sevastopola Ruskou federáciu Európska únia jednoznacne podporuje suverenitu Ukrajiny a jej územnú celistvost."
Anexia Krymu mala mat viacero motívov. Jedným z nich bola aj strategická poloha. O tom, ako prezentoval ruský prezident svoje stanovisko ohladom Ukrajiny informuje napríklad Denník N. Odôvodnenia boli rôzne od prosby o ochranu, cez "túžbu ludí na Kryme" po zdroj formovania ruského národa. O prítomnosti amerických agentov na Ukrajine sme nenašli žiadne dôveryhodné zdroje. Podobne ani o cinnosti mimovládnych organizácií. Tento typ informácií šírili zdroje, ktoré možno oznacit ako propagacné ci konšpiracné. Tie informovali napríklad aj o nasadení agentov takzvaného Islamského štátu Americanmi.
Názory odborníkov na anexiu Krymu a Rusko-Ukrajinský konflikt sa líšia.
Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2016